islovak.sk

online denné spravodajstvo – žijeme Slovenskom…

👆 DISIDENT PAVEL WONKA SA V ČASOCH KOMUNIZMU ROZHODOL KANDIDOVAŤ – ZA TÚTO “DRZOSŤ” ZOMREL VO VÄZENÍ 24. apríla 1988 zomrel vo …

👆 DISIDENT PAVEL WONKA SA V ČASOCH KOMUNIZMU ROZHODOL KANDIDOVAŤ – ZA TÚTO “DRZOSŤ” ZOMREL VO VÄZENÍ

24. apríla 1988 zomrel vo väzenskej kobke v Hradci Králové “posledný politický väzeň komunistického režimu v Československu Pavel Wonka. Mučenícky obraz rodáka z Vrchlabí narúšali po revolúcii podozrenia z jeho možnej spolupráce s ŠtB. Faktom ale zostáva, že si ako 35-ročný dovolil niečo nevídané. Rozhodol sa aj s bratom kandidovať ako nezávislý kandidát vo voľbách do národného zhromaždenia. Právo byť volený mu formálne priznávala ústava Československej socialistickej republiky. Ale len formálne.

V realite chodilo obyvateľstvo Slovenska aj Česka desiatky rokov k urnám len z povinnosti. Všetci do nich spoločne hádzali ten istý papierik s tou istou politickou reprezentáciou. Komunistická strana nedovoľovala nič navyše. Wonka sa rozhodol vystúpiť proti tomto systému a za túto “drzosť” bol zatknutý políciou, zbitý, mučený a nakoniec s podlomeným zdravím v otrasných podmienkach zomrel vo väzení.

❌ NESLOBODNÉ A NEDOBROVOĽNÉ VOĽBY V ČASOCH KOMUNIZMU

Komunistická strana, ktorá prevzala v ČSR v roku 1948 moc, nepotrebovala demokratické voľby. Voličstvo si teda mohlo vybrať z “ponuky” kandidátov Národného frontu Čechov a Slovákov. Organizácie, ktorú mala pod kontrolou Komunistická strana. Voľby počas totality teda boli úplnou fraškou, pri ktorej ľudia doslova iba hodili papierik do urny.

📍 KTO SA ROZHODOL ÍSŤ ZA PLENTU, TEN BOL AUTOMATICKY PODOZRIVÝ

Cieľom komunistov bola čo najvyššia účasť, aby tak mohli priebežne legitimizovať svoj režim. Pre mnohých obyvateľov ČSSR to bola ponižujúca udalosť. Zákon umožňoval tzv. “manifestačnú voľbu”, teda takú, kde volič hlasoval pred všetkými v miestnosti. Ten, kto sa rozhodol ísť za “plentu”, bol hneď podozrivý z protispoločenskej činnosti. Tým, čo na voľby protestne neprišli, sa mohlo stať, že ich prišli navštíviť domov s urnou a odvoliť museli tak či tak.

➡ VOLEBNÉ PRÁVO NIE JE SAMOZREJMOSŤ

Obyvateľstvo dnešného Slovenska čakalo po slobodných voľbách v roku 1946 na ďalšie celých 44 rokov. Ľudia mohli opäť slobodne voliť až po Nežnej revolúcii v júni 1990, keď odhlasovali návrat k slobode a demokratickým hodnotám.

#pilieredemokracie #demokraciajenašatradícia #TransparentneVolby2023


Autor správy, foto a správu publikoval Úrad vlády Slovenskej republiky on Facebook

LEAVE A RESPONSE

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *