👇KOLEGOVIA Z ÚHP SA POZRELI NA ŠETRENIE NA ÚRADNÍKOCH👇
👇KOLEGOVIA Z ÚHP SA POZRELI NA ŠETRENIE NA ÚRADNÍKOCH👇
NA ÚRADNÍKOCH SA DÁ UŠETRIŤ, ROZPOČTU TO VŠAK VÝZNAMNE NEPOMÔŽE
V poslednom čase sa veľa hovorí o prezamestnanosti v štáte a šetrení na úradníkoch. Priestor určite existuje. Pri hľadaní úspor vo verejnej správe treba myslieť na to, že pod ňu patria aj zamestnanci v prioritných oblastiach ako je školstvo a zdravotníctvo.
ℹ️ V roku 2022 dosiahli náklady na mzdy a odvody zamestnancov vo verejnom sektore takmer 11 miliárd eur. Týkali sa približne 435-tisíc ľudí.
1️⃣ Najväčšia časť výdavkov – takmer tretina – ide na zamestnancov v školstve. Sú to mzdy a odvody učiteľov, vysokoškolských výskumníkov, ale aj kuchárok či ekonómok na školách.
2️⃣ Ďalšiu veľkú skupinu výdavkov tvoria povolania, ktoré bežne nikto nekategorizuje ako úradnícke. Sú to policajti, vojaci, hasiči či sudcovia a štát stoja približne 2 mld. eur ročne. Trochu menšou oblasťou s osobnými výdavkami 1,5 mld. eur je zdravotníctvo, pod ktoré zaraďujeme najmä štátne a krajské nemocnice. Pod verejnú správu patria aj vedeckí a kultúrni pracovníci či štátne podniky ako železnice a RTVS.
3️⃣ Osobné náklady na 64 000 zamestnancov na ministerstvách a iných ústredných orgánoch spolu s podporným personálom dosahujú 1,7 mld. eur. Ide o 16 % z celkových osobných výdavkov vo verejnom sektore. Patria sem zamestnanci všetkých okresných či daňových úradov a úradov práce naprieč Slovenskom, ale aj šoféri, vrátnici a zamestnanci podateľne. Zníženie ich počtu o 10 % by teda štátu ušetrilo max. 170 mil. eur. Ak by sa znižovali počty o 10 % iba na centrálach ministerstiev, kde pracuje asi 13-tisíc ľudí, úspora by bola 50 mil. eur z potrebných niekoľkých miliárd.
➡️ Rovnaký potenciál úspor je aj pri osobných výdavkoch samospráv, keďže tie sú tiež v celkovej výške 1,7 mld. eur. Potenciál je však iba teoretický, lebo zďaleka nejde iba o úradníkov. Výdavky sa delia medzi zamestnancov na obecných a mestských úradoch a ďalšie oblasti ako obecná polícia, technické služby, dopravné podniky, ale aj miestne múzeá, knižnice či športoviská. Sú však bez priameho dosahu štátu.
⚠️ Ak počty zúžime len čisto na úradníkov, je zrejmé, že to objemovo nebude na ozdravenie verejných financií stačiť. Tiež platí, že akékoľvek plošné škrty nie sú udržateľné a zamestnanosť sa po čase vráti na pôvodnú úroveň. Predchádzať by im preto mali audity. Autor správy, foto a správu publikoval Ministerstvo financií SR on Facebook