islovak.sk

online denné spravodajstvo – žijeme Slovenskom…

🤵‍ MILAN HODŽA: ARCHITEKT EURÓPSKEJ SPOLUPRÁCE A DEMOKRACIE Dnes si pripomíname 145. výročie narodenia Milana Hodžu. Jeho pokro…

🤵‍ MILAN HODŽA: ARCHITEKT EURÓPSKEJ SPOLUPRÁCE A DEMOKRACIE

Dnes si pripomíname 145. výročie narodenia Milana Hodžu. Jeho pokrokové myšlienky ho zaradili medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenských dejín 20. storočia.

Bol popredným politikom, ministrom niekoľkých československých vlád a v rokoch 1935 až 1938 aj predseda vlády Československa. Už pred prvou svetovou vojnou presadzoval politiku demokratizácie a federalizácie habsburskej monarchie. Tento vzdelaný a rozhľadený človek ovládal sedem jazykov, ktoré využíval pri rozsiahlej diplomatickej práci. Svoje názory na európsku integráciu prezentoval v stovkách článkov, prejavov, prednášok či monografií.

👉 DEMOKRACIA JE NAŠA TRADÍCIA

Hodžov prínos aj odkaz do dnešných dní spočíva najmä v jeho vízii európskej integrácie. Idea Európy, ktorá spolupracuje, vyznáva rovnaké hodnoty a posilňuje svoje demokratické ukotvenie, nie je novinkou ostatných rokov.

Na Slovensku sa nezrodila demokracia so vstupom našej krajiny do Európskej únie: aj texty Milana Hodžu dokazujú, že demokrati európskeho formátu u nás nie sú ničím novým, ale našou tradíciou. Hodža prikladal kooperácii v rámci strednej Európy veľký význam a jej budúcnosť videl v spoločnom budovaní demokracie.

✨ HODŽOVA VÍZIA DEMOKRATICKEJ STREDNEJ EURÓPY JE RELEVANTNÁ DODNES

Tesne pred podpisom Mníchovskej dohody (30.9.1938) Hodža odstúpil z postu predsedu vlády. Jeho politické presvedčenie mu nedovoľovalo uznať nové pomery v republike, ktoré šli cestou radikálnej autonómie, upierali ľuďom základné práva a stále viac sa s obdivom obracali k fašizmu.

Z exilu vo Francúzsku a USA pracoval aj naďalej pre dobro Slovenska a šíril myšlienku potreby vytvorenia demokratického povojnového štátu v strednej Európe, ktorý by sa orientoval na západ, predovšetkým na USA. Tieto úvahy spísal do svojej poslednej knihy Federácia v strednej Európe (1942). Zomrel v roku 1944, ďaleko od svojej rodnej krajiny.


Autor správy, foto a správu publikoval Úrad vlády Slovenskej republiky on Facebook

LEAVE A RESPONSE

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *