• 12.10
Bl. Jan Beyzym SJ, kňaz

Jan, vychovávaný vo veľkej úcte k Panne Máriu, po dlhom rozhodovaní vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Vo veku 48 rokov prišiel na Madagaskar, aby slúžil malomocným, ktorí boli považovaní za vyvrheľov ľudskej spoločnosti. Svojou vlastnou obetou im nielen zlepšil životné podmienky, ale predovšetkým im umožnil spoznať a zakúsiť Kristovu lásku. Zomrel vo veku 62 rokov.

Pochádzal z časti dnešnej Ukrajiny, ktorá bola súčasťou ruského Poľska. Narodil sa 15. mája 1850 na rieke Chomore na Volyni v obci Beyzymy Wielkie ako prvorodený syn grófa Jána a Oľgy Stadnických. Neskôr mal ďalších 4 súrodencov. Vo veku 13 rokov mal súkromných učiteľov a žil s rodičmi na farme v Onackowciach. Ich pozíciu zmenilo januárové povstanie v roku 1863. Kvôli tomu odišli do Podolia a otec, ktorého hľadali kozáci, odišiel na neobsadené územie.

Ján potom študoval na gymnáziu v Kyjeve a rok po maturite, 10. decembra 1872, so súhlasom svojho otca vstúpil do jezuitského noviciátu v Starej Vsi pri Brzozowe v Haliči. Tu začal ďalej študovať filozofiu, v roku 1878 bol poslaný do Tarnopolu (dnes Ternopoľ) a teológiu dokončil v Krakove. Kňazskú vysviacku prijal 26. júla 1881 a potom sa vrátil do jezuitskej školy v Tarnopole ako prefekt študentov, vychovávateľ a učiteľ francúzštiny a ruštiny. Za jeho trochu menej sympatickým vzhľadom sa skrývalo citlivé srdce plné dobroty, pre ktoré sa stal obľúbeným. Večné sľuby zložil 2. februára 1886. V roku 1887 bol preložený do Chyrova (tiež na dnešnej Ukrajine), kde mal na starosti aj lazaret.

P. John Beyzym túžil pracovať v misiách a pre jeho perfektnú znalosť francúzštiny mu generálny predstavený P. L. Martin v roku 1898 vyhovel a poslal ho cez Indický oceán na Madagaskar, časť Afriky. Pred vyplávaním sa stretol s francúzskym provinciálom de Scorraille a s jeho súhlasom sa vybral na púť do Lúrd, počas ktorej zveril svoje misijné poslanie Panne Márii. V novembri vyplával z Marseille do madagaskarského prístavu Mahajange a pokračoval do Malvatanany, odkiaľ prešiel viac ako 340 km k francúzskym jezuitom v Tananarive (dnešné Atananarive).

V januári 1899 začal svoju misiu v dedine Ambahivoraka, kde žila kolónia malomocných v púšti, izolovaná od príbytkov zdravých ľudí, bez akejkoľvek inej pomoci. Ich situáciu opísal vo svojom prvom liste: „Dozvedel som sa, že ani vláda, ani domorodci nepovažujú malomocných za ľudské bytosti, ale za vyvrheľov ľudskej spoločnosti a všade ich vyháňajú. Malomocný už pre nich nie je človekom. Nešťastníci sú vláčení po neobývaných miestach, až nakoniec padnú vyčerpaním alebo hladom.“

V ďalšom liste pokračoval v rozprávaní o ich biede, nad ktorou plakal: „Títo nešťastníci hnijú zaživa, preto sú nesmierne odporní, strašne zapáchajú, ale neprestávajú byť našimi bratmi a je potrebné ich zachrániť. A čo ma trápi ešte viac, je ich morálna úbohosť, ktorá vychádza z materiálu.“

K týmto ľuďom Ján Beyzym priľnul s hrdinskou láskou. Prekonal všetky predsudky, prekážky a kliatby. Začal im hlásať evanjelium na príklade lásky, ktorou uzdravoval ich telá a potom aj duše. Jeho silou bolo hlboké spojenie s Kristom v Eucharistii a modlitbe. Všade sa modlil, ale zároveň zápasil s ťažkosťami modlitby, pre ktoré vraj jeho modlitba nemá veľkú cenu, a prosil iných, aby sa za neho modlili. Všetko dobré, čo urobil, pripísal Panne Márii, pretože sa v tom videl ako jej nástroj. Žil asketicky, na malých porciách ryže, zemiakov a čaju bez cukru. Pracoval dlho do noci, ležal na tvrdej doske a vstával o pol štvrtej ráno.

Mal so sebou kópiu obrazu Panny Márie Čenstochovskej, pre ktorú vyrobil rám a umiestnil ju v kaplnke, ktorú postavil. Keď sa pustil do plánu postaviť nemocnicu v Marane, rozhodol sa ju zasvätiť Panne Márii. Potrebnú finančnú pomoc začal získavať prostredníctvom listov známym mecenášom v Poľsku. Uvádza sa, že sa zachovalo 543 jeho listov. Apeloval na city ľudí a pracoval až do vyčerpania svojich síl. Niekoľkokrát dokonca omdlel. Potrebnú nemocnicu, ktorej výstavbu začal v roku 1903, sa mu podarilo dokončiť a otvoriť 16. augusta 1911.

Svoju poslednú svätú omšu celebroval 6. septembra 1912. Potom ho premohla horúčka spôsobená infekciou. Pred smrťou požiadal kňaza, ktorý bdel pri jeho lôžku, aby sa v jeho mene ospravedlnil malomocným za to, čím ich zarmútil alebo zranil, a 2. októbra zomrel. Domorodci na Madagaskare ho nazývali „Ray amandreny“ – otec a matka malomocných.

Pápež Ján Pavol II. ho blahorečil 18. augusta 2002 v parku Błonie v Krakove. V homílii pápež hovoril o podstate poslania bl. Jána Beyzyma „Priniesť evanjelium tým, ktorí ho nepoznajú. To je najväčší dar – dar milosrdenstva – priviesť ľudí ku Kristovi, umožniť im spoznať a zakúsiť jeho lásku.“

(Zdroj: catholica.cz)

Autor správy, foto a správu publikoval JEZUITI.sk on Facebook Zdroj Read More
Napíšte nám v prípade preklepu alebo chyby v článku. Ďakujeme