✍️ Píše Jana Žitňanská
Dnes som okrem mobilných hospicov (riešenie na parkovanie ich áut pri starostlivosti o paliatívnych pacientov naberá konečne presnejšie kontúry) bola aj na ministerstve školstva kvôli asistentom a poradenským centrám. No otvorila som aj ďalšiu tému, a síce uznávanie zručností neformálnych opatrovateľov.
Túto tému som riešila ešte ako europoslankyňa a chcem v nej pokračovatm aj tu. Lebo tak, ako poznám tých a najmä tie, ktorí sa starajú o svojich príbuzných s ťažkým zdravotným postihnutím, vykonávajú množstvo rôznych profesií (od opatrovania, cez zdravotné úkony, učia sa so svojimi deťmi s ŤZP, cvičia, rehabilitujú…)
Som presvedčená, že všetky tieto nadobudnuté zručnosti (nehovoriac ešte aj o vedomostiach, ktoré tiež získavajú či už samoštúdiom alebo v spolupráci s ďalšími napr rodičmi detí s rovnakou diagnózou) by mali byť uznané, aby ak sa po opatrovaní chce bývalá neformálna opatrovateľka zamestnať, boli v jej životopise.

Lebo počula som od mnohých, že čo už by som išla robiť, ja nič neviem, ”len som opatrovala”. V skutočnosti vie mnohokrát viac ako absolvent tej ktorej školy…

Autor správy, foto a správu publikoval Za ľudí on Facebook Zdroj Read More