VEĽKÝ ROZHOVOR:
🧑🚒KTO SÚ SLOVENSKÍ HASIČI Z TURECKA?🧑🚒
⚫„Muž sa pristavil pri našom stane a chcel lopatu. Snažil sa vyhrabávať svojich príbuzných holými rukami. My sme mu ju však nemohli dať, potrebovali sme ju. Naliehal, prosil, hoci by mu aj tak pravdepodobne nepomohla, lebo to boli kusy betónu. Bolo nesmierne ťažké odmietnuť pomoc kvôli banalite, akou je lopata. Tam to však bol nedostatkový produkt. Veľmi nám v takýchto situáciách pomohli miestni ľudia zo štátnych organizácií a dobrovoľných združení. Vedeli domácich upokojiť a veci im vysvetliť. Aj muž, ktorý chcel lopatu, sa napokon upokojil a ospravedlnil sa. To zmenšovalo naše obavy, že by sme mohli byť atakovaní.“ (Zdenko Gašparík, vedúci MUSAR)
Od návratu našich záchranárov z Turecka uplynul týždeň a odvtedy sú médiá plné správ o ich misii. Množstvo informácií sme priniesli aj na sociálnych sieťach rezortu vnútra. Do kompletnej mozaiky ešte pripájame predstavenie väčšej časti slovenskej záchrannej jednotky – hasičov.
Všetkým sme položili rovnaké otázky, pri väčšine odpovedí sa „do bodky“ zhodli – ANI JEDEN Z NICH NEČAKAL TO, ČO ICH TAM ČAKALO:
„Obrovský rozsah postihnutého územia a chaos. Veľká plocha akoby stavebného odpadu, pod ktorou sa nachádzajú ľudia. Kam sa človek pozrel, boli zrútené alebo vážne poškodené budovy, všade ľudia, ktorí sa snažili nájsť svojich blízkych. Taký rozsah škôd sa nedá predstaviť. Žiadna infraštruktúra. Nepredstaviteľná katastrofa. Beznádej a bezmocnosť ľudí. Pohľad z vrtuľníka ako z katastrofického filmu, táto spúšť však bola reálna.“
ZHODLI SA TIEŽ PRI OTÁZKE, ČO BOLO PRE NICH NAJHORŠIE:
„Nemožnosť zachrániť živého chlapca, domov sme prišli s pocitom, že zomrel. V sobotu 18. februára však prišla správa, že leží v nemocnici živý, „len“ s amputovanou dolnou končatinou. Veľká bezmocnosť miestnych obyvateľov, a to, že sa nedalo pomôcť všetkým, čo to potrebovali. Zúfalstvo matiek, ktoré mali zavalené deti a čakali na náš verdikt, či tam niekto živý je alebo nie je. Prvý spánok v stane pri teplote mínus 8 stupňov Celzia, nedostatok pohonných hmôt. Žiadna hygiena, na záchod sa chodilo cca tristo metrov do olivového hája, umývali sme sa minerálkou.“
ZAŽILI STE AJ PRÍJEMNÉ CHVÍLE?
„Najpríjemnejší moment bol vždy ten, keď zaštekal záchranársky pes v ruinách a označil miesto. Lokalizácia preživších. Keď sme našli živých ľudí a keď sme sa dozvedeli, že sú v poriadku, nasledoval výbuch radosti. Utvrdilo nás to v tom, že naša práca tam má zmysel. Súdržnosť jednotlivých záchranárskych tímov a vzájomná pomoc. Ľudia nás vítali, niektorí sa doslova aj poklonili a ďakovali nám, že sme prišli, ponúkali nás vodou a jedlom, v obchode nechceli peniaze za jedlo, že to máme ako poďakovanie. Keď som sa o druhej v noci pridal k domorodcom, ktorí pálili veci, aby sa zohriali, nepovedali nič, iba sa posunuli, aby som sa mohol aj ja zohriať. Čistá človečina. V deň odletu sa nám na letisku neznámi muži lámanou angličtinou snažili poďakovať a zaznelo aj: Thank you, Slovakia. Možno naozaj poznali Slovensko.“
Na otázku, ČO VÁM POMÁHALO PREKONAŤ STRACH, boli odpovede jednoznačné. Uvádzame ich však v plnej citácii, aby si aj po rokoch mohli títo chlapci spomenúť, akou veľkou oporou si boli navzájom.
PETER: Partia kolegov, s ktorými sme tam boli nasadení.
TOMÁŠ: Nemal som dôvod sa báť vďaka kolegom, s ktorými som bol do Turecka poslaný. S týmito ľuďmi by som šiel hocikedy na ďalšiu misiu, ak bude potreba.
JOZEF: Strach som prekonával, na veľké prekvapenie, s nadhľadom, a to vďaka kolegom.
MARIÁN: Strachu a rešpektu tam bolo veľa. Pomáhala mi to prekonať dobrá partia ľudí, s ktorými som pracoval.
DALIBOR: Strach má každý, ale pri tejto práci, a vďaka kolegom, s ním musíte byť vysporiadaný.
MIROSLAV: V ťažkých chvíľach bolo dobré, že sme sa mohli hocikedy spoľahnúť jeden na druhého, a tak sa aj tie najhoršie veci dali zvládnuť.
ROMAN: Nemal som strach. Vedel som, že mám dobrý kolektív, na ktorý sa môžem spoľahnúť. Keby človek prepadol strachu, nevedel by sa sústrediť na prácu a vtedy by hrozilo nebezpečenstvo úrazu.
MICHAL: Náš profesionálny tím.
DUŠAN: Počas záchranných prác som bol sústredený len na robotu. Nebezpečenstvo som síce vnímal, ale neprekážalo to v práci. Boli sme tam ako tím, a ak by sa mi niečo stalo, viem, že ostatní by ma tam nenechali.
ZDENKO: V tejto zostave by som išiel znova. Bez rozmýšľania!
ČO STE AKO PRVÉ UROBILI PO PRÍCHODE DOMOV?
ZDENKO: Oholil som sa ☺. V nedeľu po prílete som spal v práci, kde som si dal aj vytúženú sprchu. Ráno nás čakala lekárska prehliadka a potom, konečne, stretnutie s rodinou. Poobede som už bol v Bratislave, kde som mal mediálne povinnosti. Vydýchol som si až v pondelok večer okolo deviatej.
MARIÁN: Prvá bola sprcha a pokojný spánok bez záchvevov zeme.
MIROSLAV: Po príchode domov som si dal jedno dobré chladené pivo a horúcu sprchu.
DALIBOR: Dobre som sa najedol a šiel spať do svojej postele.
PETER: Objal som sa so svojou rodinou.
TOMÁŠ: Poriadne som si vychutnal sprchu.
DUŠAN: Keďže v tom čase nebol nikto doma, išiel som navštíviť otca. Až neskôr som sa zvítal s manželkou a deťmi.
ROMAN: Objal som ženu a 9-mesačného syna. Uvedomil som si, že problémy, ktoré riešime na Slovensku, sú len kvapkou v mori voči problémom, ktoré majú teraz ľudia v Turecku.
JOZEF: Konečne som si oddýchol a bol som s rodinou.
MICHAL: Objal som svoje štyri deti, tehotnú manželku a ďakoval som za to, že sme spolu, máme kde bývať a všetky naše potreby sú naplnené. Tým pádom nám ku šťastiu nič nechýba.
⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫
V ROZHOVORE SO ZDENKOM GAŠPARÍKOM ZAZNELI AJ TIETO ZAUJÍMAVOSTI:
„Tím slovenských záchranárov bol zložený z 10 hasičov, 5 horských záchranárov a 3 psov HZS, teda akoby z dvoch rôznych jednotiek. Spolupráca hasičov a horských záchranárov začala už na výcviku v minulom roku, prvé kontakty sme mali za sebou. Ostré prípravy dokumentácie a balenia materiálu a techniky sme absolvovali už niekoľkokrát (výbuch v Bejrúte, zemetrasenie v Chorvátsku), no nakoniec naša ponuka pomoci nebola akceptovaná.“
„Boli by sme veľmi radi, keby spolupráca s HZS pokračovala aj v budúcnosti, pretože ich psy nám dokážu ušetriť obrovské množstvo času a fyzickej práce. Pes so psovodom človeka našli, no a potom sme nastúpili my s technikou. Pri odchode sme časť ručného náradia (krompáče, sekery, lopaty, nosidlá) odovzdali vojakom, dúfam, že to posunuli ľuďom, ktorým to pomôže. Situáciu pozorne sledujeme aj z domu.“
„Záujem médií beriem ako milú povinnosť. Je to zaťažujúce, ale ľudia si zaslúžia vedieť, čo sme tam robili a že prostriedky vynaložené na výcviky sú efektívne.“
Do pozornosti:
https://www.aktuality.sk/clanok/OnjpOUG/budovy-boli-naskladane-ako-listy-papiera-rozhovor-so-zachranarom-ktory-pomahal-v-turecku/
⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫
KTO SÚ SLOVENSKÍ HASIČI Z TURECKA?
pplk. Ing. ZDENKO GAŠPARÍK, vedúci oddelenia prevádzkovo-technického Záchrannej brigády HaZZ v Žiline; veliteľ MUSAR (modul pátracích a záchranárskych činností stredného rozsahu v mestskom prostredí); zachraňoval aj po zemetrasení v roku 2003 v Iráne; na misii v Turecku mal funkciu Deputy Leader (zástupca veliteľa)
npor. PETER HULIAK, hasič záchranár špecialista skupiny zmenovej služby ZB HaZZ v Žiline
npor. TOMÁŠ KOLLER, technik špecialista skupiny zmenovej služby ZB HaZZ v Žiline
ppráp. JOZEF NEVEĎAL, hasič záchranár skupiny zmenovej služby ZB HaZZ v Žiline
npor. MARIÁN MINDEK, technik špecialista skupiny zmenovej služby ZB HaZZ v Žiline
npor. Mgr. DALIBOR MACHOVČÁK; technik špecialista skupiny zmenovej služby ZB HaZZ v Žiline
por. MIROSLAV HÁLEK, technik špecialista skupiny zmenovej služby ZB HaZZ v Žiline
npor. Ing. ROMAN LICHNER, technik špecialista skupiny zmenovej služby ZB HaZZ v Žiline
mjr. Ing. MICHAL CESNEK, veliteľ čaty skupiny zmenovej služby ZB HaZZ v Žiline
npor. Ing. DUŠAN KUBÍK, veliteľ družstva skupiny zmenovej služby ZB HaZZ v Žiline; na misii v Turecku mal funkciu styčného dôstojníka
Hasičský a záchranný zbor
Foto: exkluzívne z mobilov záchranárov
Autor správy, foto a správu publikoval Ministerstvo vnútra SR on Facebook
