PRÍBEHY OKUPÁCIE 1968: AJ POVSTALCI NA ULICI (1. časť)

Ani nespochybniteľné zásluhy z protifašistického odboja a plná hruď vyznamenaní nezachránili pred prepustením z armády tých vojakov, ktorí sa v roku 1968 postavili proti invázii vojsk Varšavskej zmluvy a okupácii Československa komunistickou Moskvou. Vo vojne síce bojovali po boku sovietskej armády, ale keďže ju v roku 1968 označili za armádu okupantov, ostali bez uniformy a normalizačná moc ich potrestala preradením do kategórie politicky nespoľahlivých občanov druhej kategórie.

Predstavme si niektorých z nich:

Pavel Bíreš sa narodil sa v Kordíkoch a zúčastnil sa protifašistického odboja v SNP (číslo osvedčenia 262240/191) Z armády bol prepustený 30. 12. 1970 v hodnosti kapitán z funkcie zástupcu veliteľa roty. Potom si našiel prácu ako strojný zámočník. Rehabilitovaný bol v roku 1991 v hodnosti podplukovník vo výslužbe.

Ing. František Černák zo Skýcova, účastník boja proti fašizmu. bol absolvent Vojenskej akadémie Antonína Zápotockého Brne. Z armády bol prepustený 31. 8. 1971 v hodnosti podplukovník z funkcie odborného asistenta taktického letectva. Podarilo sa mu získať prácu ako inžinier plánovač v projektovej organizácii. Rehabilitovaný bol v roku 1991 v hodnosti plukovník.

Ing. Koloman Čižmarovič z Podolínca bol absolvent stavebného inžinierstva v Bratislave. Zúčastnil sa protifašistického odboja v SNP ako partizán. Z armády bol prepustený 31. 1. 1971 v hodnosti podplukovník z funkcie náčelníka technického oddelenia v štábe Civilnej obrany Slovenska. Potom pracoval ako stavebný dozor. Rehabilitovaný bol v roku 1990 v hodnosti plukovník

PhDr. Jozef Diamant sa narodil vo Fresnes vo Francúzsku. Od 1. 9. do 25. 12. 1944 bojoval v partizánskej brigáde Za slobodu Slovanov, oddiel Vysoké Tatry. Potom bol v zajatí do 7. 1. 1945. Z armády bol prepustený 31. 10. 1974 z pozície náčelníka štábu Automobilového práporu vo Vrútkach v hodnosti podplukovník pre nesúhlas s okupáciou ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy. Po prepustení pracoval ako inšpektor v Zdroji v Banskej Bystrici a od roku 1988 až do 31. 3. 1990 ako kurič v Dome kultúry v Banskej Bystrici. Rehabilitovaný bol 3. 6. 1991 v hodnosti plukovník.

Ferdinand Hikl z Ružomberka bojoval proti fašistom najskôr ako partizán v Odese a od mája1944 bol príslušník 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Po nesúhlase s okupáciou mu nepomohli ani Rad červenej hviezdy, Rad vlasteneckej vojny 2. st., medaila Za službu vlasti, Za víťazstvo nad Nemeckom či Pamätná medaila k 20. výročiu oslobodenia a k 20. výročiu SNP. Z armády bol prepustený 31. 12. 1971 z funkcie sekretára komisie obrany v Čadci. Uchytil sa v Zberných surovinách v Žiline ako dispečer. Rehabilitovaný bol v roku 1991 v hodnosti plukovník:

MUDr. Fridrich Kuchár z Palárikova ukončil lekársku fakultu začiatkom leta 1944 a ako mladý lekár sa zapojil do protifašistického odboja v SNP v bojoch o Telgárt či Rimavskú Baňu. Potom bol zajatý. Pred záverom vojenskej kariéry bol náčelník oddelenia preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti správy ministerstva národnej obrany v Prahe. Z armády bol prepustený 30. 4. 1971 pre politickú nespoľahlivosť v hodnosti plukovník. Potom pracoval ako obvodný lekár pre Partizánsku Ľupču a štátny podnik Váhostav v Liptovskom Mikuláši, neskôr bol primár v okresnej nemocnici. Rehabilitovaný bol v roku 1991 v hodnosti plukovník. V roku 1994 pri príležitosti 50. výročia SNP bol povýšený do hodnosti generálmajor in memoriam.

Ľudovít Kupkovič z Cífera bol dekorovaný Radom SNP II. triedy, medailami Za chrabrosť, Za zásluhy o obranu vlasti, Za zásluhy o ČSĽA, sovietskou medailou Za víťazstvo nad Nemeckom či Pamätnou medailou k 20. výročiu SNP. Z armády bol prepustený za svoje protiokupačné postoje 31. 1. 1972 v hodnosti major z funkcie zástupcu veliteľa pre tylo. Potom bol na invalidnom dôchodku. Rehabilitovaný bol v roku 1991 v hodnosti podplukovník in memoriam.

Ladislav Pittner z Handlovej sa zúčastnil sa protifašistického odboja a za Dubčeka bol aj poslanec Slovenskej národnej rady. Z armády bol prepustený 31. 8. 1971 v hodnosti podplukovník. Potom pracoval ako vedúci dopravy v Jednote, spotrebné družstvo Prievidza. Rehabilitovaný bol v roku 1990 v hodnosti plukovník.

Dušan Slavkovský z Vydrníka, absolvent Štátneho učiteľského ústavu a vojenskej akadémie, sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP ako veliteľ pešej čaty v Haluzického prápore a v 1. čs. leteckej divízii v ZSSR. Z armády bol prepustený 31. 10. 1971 v hodnosti podplukovník z funkcie veliteľa Strednej odbornej leteckej školy v Košiciach napriek tomu, že bol držiteľ vyznamenaní Čs. vojnový kríž, Rad SNP I. triedy, Za chrabrosť, Za zásluhy o obranu vlasti, Rad červenej hviezdy, Čs. vojnová pamätná medaila so štítkom SSSR, Pamätná medaila k 20. výročiu SNP, sovietska medaila Za víťazstvo nad Nemeckom atď. Cez normalizáciu pracoval ako vrátnik či vychovávateľ v internáte. Rehabilitovaný bol v roku 1991 v hodnosti plukovník in memoriam.

Spomedzi protifašistických bojovníkov neboli za svoje protiokupačné postoje potrestaní samozrejme iba profesionálni vojaci. Napríklad Albín Makovník, príslušník 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR a bojovník na Dukle aj v SNP, si zásluhy Červenej armády cez druhú svetovú vojnu vážil. Okupáciu v roku 1968 však vnímal ako okupáciu – a jednoznačne ju odmietol. Zavolali ho na previerkovú komisiu. Bol odbojár, partizán a robotník – o to viac chceli, aby svoj postoj odvolal. Aby podpísal súhlas so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy. Inak ho vylúčia zo strany a „nebude s ním dobre“. No rodák z Tureckej bol hrdý chlap. „Tak som im povedal, že ak by som im podpísal súhlas s okupáciou, bol by som vlastizradca, ako sú aj oni. Veru, rýchlo ma vyhodili za dvere aj zo strany. Ale neodvolal som…“ Medzi rokmi 1970 – 1989 počas normalizácie Albína Makovníka už na čestné tribúny medzi odbojárov nepozývali. Opätovného uznania sa dožil až s príchodom demokracie po roku 1989.

Autor správy, foto a správu publikoval Ministerstvo obrany Slovenskej republiky on Facebook Zdroj Read More
V prípade, že nájdete chybu alebo preklep prosím kontaktujte nás.