„BOL SOM MLADÝ, NEMUSEL SOM, ALE KEĎ SOM SA PRIDAL K FRANCÚZSKYM PARTIZÁNOM, VNÍMAL SOM TO TAK, ŽE BOJUJEM AJ ZA SLOBODU MOJEJ RODNEJ VLASTI“

⬆️ To sú slová hrdého muža a nositeľa viacerých francúzskych a slovenských vyznamenaní – Ondreja Bubniaka. Ešte bol nemluvňa, keď sa jeho rodičia vysťahovali do Francúzska za prácou. Ondrejov otec robil v bani a aj preto jeho syn mohol vyštudovať gymnázium. „S kamarátmi sme sa chceli dostať k partizánom už začiatkom roka 1944. Vtedy nás nezobrali, nemali dosť zbraní. Podarilo sa to až 8. júna 1944 a v partizánskom hnutí som mal krycie meno Achille.“

🪖 Len o pár dní neskôr, 14. júla, bol aj on v partizánskej jednotke, ktorá skoro ráno zaútočila na dočasný koncentračný tábor v Saint-Paul-d’Eyjeaux. „Oslobodených bolo azda tisíc politických väzňov. Tešil som sa o to viac, lebo medzi nimi bol aj otec môjho spolužiaka Christiana Patauda.“ Spolu s deviatimi tisícmi partizánov bol aj pri oslobodení mesta Limoges.

👣 Pri prenasledovaní fašistov postupoval so svojou jednotkou cez Clermont–Ferrand až do Saint Etienne. Od polovice decembra 1944 do konca vojny bol nasadený v okolí Saint-Nazaire, odbojovú činnosť má uznanú až do mája 1945. Bubniakovci sa do Československa vrátili v roku 1946.

🎖️ V mene ministra obrany sme s hrdosťou a vďakou 97-ročnému Odrejovi Bubniakovi, účastníkovi protifašistického odboja vo Francúzsku, odovzdali v Dúbrave na Liptove Pamätnú medailu k 75. výročiu SNP a skončenia druhej svetovej vojny.

Autor správy, foto a správu publikoval Ministerstvo obrany Slovenskej republiky on Facebook