ČIERNY PIATOK V ŽENEVE

Diplomatický piatok v Ženeve medzi šéfmi americkej a ruskej diplomacie Blinkenom a Lavrovom nepriniesol v súvislosti s vyhrotenou situáciou na rusko – ukrajinskej hranici nič nové. Za všetko hovorí dĺžka rokovania, keď z plánovanej vyše hodiny stretnutia zostalo 45 minút a nebolo prakticky o čom hovoriť. Zahraničné médiá sa predbiehajú v špekuláciach a možných scenároch, ktoré ruská diplomacia na čele s Lavrovom sleduje. Faktom však zostáva, že Rusko zo svojich pozícii neustupuje a žiada↘️

➖ Záruky nerozširovania NATO na východ, predovšetkým sľub, že nebudú prijaté Ukrajina a Gruzínsko.
➖ Nerozmiestňovanie rakiet stredného a krátkeho doletu na území, odkiaľ by mohli zasiahnuť územie Ruska.
➖ Návrat z hľadiska rozmiestnenia síl NATO vo východnej a strednej Európe spred 27. mája 1997, t.j. pred vstupom Českej republiky, Poľska a Maďarska do NATO. Išlo by napríklad o odsun cudzích vojsk NATO z Rumunska a Bulharska.

Je zrejmé, že pre Alianciu nie je ani jedna z týchto podmienok prijateľná, čo vyvoláva celý rad otázok, aké sú hlavné motívy tvrdého postoja Moskvy, bez možného kompromisu v nastolených témach. Totiž ani jedna ani druhá strana zatiaľ nemá kde urobiť manéver, ktorý by uvoľnil tvrdo zadefinované pozície a začalo sa konštruktívne rokovať. Je zrejmé, že v prípade Ukrajiny neexistuje v jednotlivých členských štátoch zhoda na jej vstup do NATO, napokon táto téma neleží ani na stole, len nikto o nej nechce takto otvorene hovoriť. Na druhej strane však faktom zostáva, že nikto nemôže Ukrajincom brániť slobodne a zvrchovane takúto požiadavku vzniesť.

Motívy Moskvy, prečo zatiaľ drží tento tvrdý postoj, hodnotia analytici rôznymi spôsobmi. Od vnútropolitických pohnútok ukázať Putina ako tvrdého lídra, cez odôvodnenie pre ruskù verejnosť prečo sa navyšujú výdavky na zbrojenie až po mocenskú šachovnicu ohľadom zmlúv o konvenčných a strategických zbraniach. Nech je pravda kdekoľvek, faktom zostáva, že žijeme po Ženevskom piatku stále v medzinárodnej neistote a v nepredvídateľných scenároch. Každý z nás si na Slovensku uvedomuje, aké destabilizačné procesy by sa spustili v pripade vypuknutia konfliktu, počnúc migráciou a energetickou krízou končiac. Chcem stále veriť, že neúspešné rokovania v Ženeve boli len súčasťou veľkej diplomatickej hry a nie už predzvesťou argumentačných príprav na prípadnú novú Studenú vojnu alebo nebodaj otvorený vojenský konflikt na ukrajinsko-ruskej hranici s presahom na celú strednú Európu. To si v Európe neželá nikto.
#HLAS #SociálnaDemokracia #PeterKmec Autor správy, foto a správu publikoval HLAS – sociálna demokracia on Facebook Zdroj Read More