Čo majú spoločné sviatok sv. Valentína a Pôstne obdobie?

Valentín je deň, v ktorom láska dostáva špeciálny priestor, aby bola vyjadrená, vyslovená, vykonaná.

„My milujeme, lebo Boh prvý miloval nás.“ (1 Jn 4, 19)

Tohtoročné Pôstne obdobie sa začína na Valentína, ktorý už tradične patrí zamilovaným. Vyznávajú si lásku špeciálnym spôsobom lásku, trávia spolu osobitný čas, aj keď iste to nie je len jednoročná záležitosť. Je to čas, v ktorom láska dostáva špeciálny priestor, aby bola vyjadrená, vyslovená, vykonaná.

Analogicky môžeme vnímať Pôstne obdobie. Je to privilegovaný čas, ktorý by mal vychádzať a smerovať k láske – k sebe samému, blížnym a Bohu. Mali by sme robiť alebo nerobiť práve to, čo umožňuje láske rásť – všetko to, čo lásku vyjadruje, vyslovuje a vykonáva. V Pôstnom období by sme mali budovať lásku.

Možno by sme očakávali nezvyčajné výkony, heroické skutky, tvrdú askézu, nikdy nekončiace modlitby a zodraté kolená… Ale možno na to stačí ísť viac „normálne“. Hľadať viac tie „obyčajné“ vernosti láske ako nezvyčajné aktivity.

Ruku na srdce: Vari nie je väčšou výzvou verne si plniť svoje stavovské povolanie (ako slobodní, manželia, zasvätení, kňazi…)? Byť poctivými vo svojej práci? Nešomrať a neohovárať, ale hovoriť slová, ktoré lásku, naopak, budujú? Zahryznúť si do jazyka a radšej sa v tichosti pomodliť? Zostať verným modlitbe, aj keď by sme radšej robili niečo iné? Učiť sa byť dobrým rodičom a kresťanom? Všimnúť si kolegu, ktorého štandardne obchádzam? Prijať ťažobu života a obetovať ju Ježišovi? Každý si za to môže dosadiť to svoje…

STAČÍ „LEN“ MILOVAŤ?

Svätá Terezka z Lisieux zdanlivo nekonala žiadne veľké skutky, neopustila brány kláštora, ale napriek tomu je veľkou svätou, ktorú pozná celý svet. Akousi červenou niťou jej života sa stala myšlienka: „Mojím povolaním je láska.“ Terezka milovala. V kaplnke pri modlitbe, v kuchyni pri ťažkých hrncoch, keď obetovala svoje utrpenie a spájala sa s tým Ježišovým a aj na smrteľnom lôžku. To bolo celé jej tajomstvo. Vari je to málo? Práve naopak. Je to viac než dosť.

Možno nám je niekedy sympatickejšie konať rôzne pôstne výzvy, „dať to“, ale možno niekedy nie je zlé skúsiť ísť na to aj inak. Výzvy majú v sebe zakódovaný neustály reštart, akoby sme stále začínali od začiatku, potrebovali nový impulz. No aj náš kresťanský život je skôr o vernosti a kráčaní aj vo všednosti dní.

„Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska,“ napísal apoštol Ján, ktorý bol tak blízko Ježišovmu srdcu (1 Jn 4, 8 ). A pozýva k nemu aj nás. Záleží len na nás: Ako bude vyzerať to naše Pôstne obdobie? O koľko láskavejší budeme na jeho konci? O koľko viac budeme milovať? O koľko vernejší, milosrdnejší a svätejší?

Zuzka Vandáková

https://farnostzvolenzapad.sk/vykrocte-do-postneho-obdobia-naplno/?fbclid=IwAR1vRcw7jW7Ft5twbCbZvx4S1bIl5_RM382Or40KyZ_gFpwY86tItmJVn3c

Autor správy, foto a správu publikoval Rehoľa dominikánov na Slovensku on Facebook Zdroj Read More
Napíšte nám v prípade preklepu alebo chyby v článku. Ďakujeme