ČO TEČIE V DUNAJI?

Voda, poviete si 😊. Áno, ale okrem vody tečú v Dunaji aj ďalšie dôležité zložky. Živiny a sedimenty.

🍂Živiny v riekach tvorí najmä organická hmota, ktorú si rieka vymieňa s okolitou krajinou. Najmä počas záplav, keď sa vybreží zo svojho koryta do lesov a na lúky, naberie si so sebou opadané lístie, halúzky, pne a všeličo iné. Postupne sa tieto živiny spotrebujú alebo zapracujú do jemných riečnych sedimentov, ktoré rieka pri ďalšom vybrežení vráti krajine. A tak stále dookola. V ideálnom prípade.
Problém pri výmene živín sú malé záplavové oblasti, ktoré sme riekam nechali po úpravách tokov a protipovodňových opatreniach. Zavreli sme ich do hrádzí – mantinelov, ktoré im znemožňujú sa vylievať, naberať živiny a ukladať sedimenty.

🪨 No a samotné sedimenty. Štrky, piesky, kamene a kamienky. To je ďalšia obrovská oblasť, ktorou sa zaoberá množstvo ochranárov a riečnych expertov. Pretože sedimenty sa pri výstavbe vodných elektrární akou je VD Gabčíkovo zadržia nad priehradou, kde sa kumulujú a kumulujú.
Pod priehradou preto sedimenty logicky chýbajú, takže riečne koryto sa zarezáva nižšie a nižšie a s ním napríklad klesá aj podzemná voda, čo je obrovský problém, nielen pre ľudí, ale aj pre celé ekosystémy. Okrem toho sa s transportom sedimentov z riek vytrácajú prirodzené procesy, zanikajú špecifické biotopy, na ktoré sú viazané mnohé druhy rastlín a živočíchov.
⬇️Od výstavby vodných elektrární na Dunaji a jeho prítokoch sa znížil prísun sedimentov do Delty Dunaja v Rumunsku o 60% oproti stavu pred výstavbou priehrad. Keď rozmeníme toto abstraktné číslo, znamená to pokles ročného prísunu sedimentov 40-60 miliónov ton ročne na 15 – 20 miliónov ton ročne, čo sú obrovské straty. A s nimi sa stráca aj krajinotvorná schopnosť rieky, vytváranie biotopov a teda aj spomínaná podzemná voda.

👂Tak keď budete nabudúce pozerať na Dunaj, započúvajte sa z niektorého z mostov ako valí po dne kamene a spomeňte si na jeho obrovský krajinotvorný potenciál. Z tohto potenciálu sa bohužiaľ nejaká časť zastaví hneď kúsok pod Bratislavou, na jednej z dvoch najväčších bariér na Dunaji.
Našťastie už existujú iniciatívy a projekty, ktoré sa manažmentom sedimentov Dunaja zaoberajú. Jedným z nich je Interreg projekt Danube sediment https://www.interreg-danube.eu/approved-projects/danubesediment, ktorého súčasťou je aj VÚVH. 💙

Keď môžu existovať vodohospodári, mohli by začať existovať aj sedimento-hospodári, možno aj živino-hospodári. 🤔

Ale na to si ešte budeme musieť chvíľu počkať, kým rieky začneme vnímať takto komplexne.

Môžeme si to aspoň k dnešnému medzinárodnému dňu Dunaja zaželať.

Autor správy, foto a správu publikoval BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie) on Facebook Zdroj Read More