Dlhý text o hlúpostiach.
(pozor dlhé!)

Pozrel som si dve víkendové diskusné relácie. Stále však neviem, čo bude vláda robiť so zdravotníkmi ani cenou potravín? Napríklad. Plus, čo učitelia a policajti? Čo Valaliky alebo diaľnica?

Ale viem, že Danko a Pellegrini sa nemajú radi. A jeden tára o úradníckej vláde, druhý o nej trochu sníva aj keď ju vylučuje.

Ako mi to pomôže, neviem? Ako to pomôže bežnému človeku na Slovensku? Nijako!

A Ficovi. Extrémne, opäť ďalšie témy prekryte.

Ono, bez debaty k politike patrí spor, má to byť spor vízii, riešení alebo hodnotách.

No, toto je už dnes len spor o ego a o funkcie. Kto, čo dostane, kto, kde pôjde a kto, čo povedal.

Prečo na Slovensku nezačne “hádka” o rovnú daň? Alebo špeciálny zákon o politickom lobingu? Alebo povinne hradené lekárske úkony zo zdravotného poistenia?

U nás je spor a hádka o hlúpostiach. A mnohí politici pochopili, že živiť hlúposti, to je pre nich spôsob prežiť. Ak by to nerobili, ľudia by pochopili, že, ako hlúpi sú práve tí, čo hlásajú hlúposti.

Čím sprostejšie a kontroverznejšie, tým lepšie. Iste, emócie človeka lákajú k vyjadreniam, názorom a postojom. Sám nie som výnimka, aj keď sa kontrolujem alebo snažím.

No mnohí si to neuvedomujú, že sú predmetom manipulácie. Emocionálnej, ktorá sa zafarbuje do akože dôležitosti. Koniec koncov, komu sa chce riešiť komplikované veci ako druhý pilier alebo reformu sociálnych služieb?!

Ale Danko vs Šutaj Eštok alebo Matovič, ako sui generis, to vie každý a hneď.

Samozrejme, tieto veci netreba ignorovať, máme právo, predsa len žiadať viac.

Pamätám si debaty na koaličnej rade a výsledky, mnohé skvelé, mnohé nezrozumiteľné, mnohý žiaľ nie tak, ako by sme chceli. Napriek tomu, ľudia väčšinou riešili niečo iné. Emóciu.

To chceli aj niektorí moji vtedajší kolegovia, to dnes chce vláda na čele s Robertom Ficom absolútne.

Len, emócia je prchavá, nedá sa ňou platiť ani ju predať, dokonca, ani darovať. Plus naša ješitnosť je taká, že málokedy sme ochotní povedať, riešil som hlúposti. Alebo mýlil som sa v tomto a v tomto.

Proste drvivú väčšinu baví čierno biely svet. Z toho sa populisti tešia. Lebo oni vidia Joža, Mirka alebo Fera, ktorí sú nahnevaní, smutní, fandia, nenávidia, alebo milujú. Takí ľudia sa potom dobre (žiaľ) manipulujú.

Keď Paľo Habera vo štvrtok na námestí povedal, že “aj my môžeme za tento prúser” mal pravdu.

Napríklad naša schopnosť rozoznať dôležité od hlúposti a zavádzania.

vyberám:

– lekári od 1. januára v nemocniciach,
– policajti od 1. januára v uliciach,
– nová transakčná daň,
– znížený rating Slovenska,
– problém Volkswagenu v Nemecku,

X

– Danko a Huliak,
– Danko a Šutaj,
– Šutaj a Migáľ,
– Danko a čokoľvek.

Dnešné diskusie neboli diskusie, ale táranie nad minerálkou s pozornosťou na koaličnú nenávisť.

My, ale potrebujeme viac. Slovensko potrebuje viac, ak nechce skončiť ako Rumunsko pred 15. rokmi.

Asi prvý krok je, že chcem, aby vládni politici miesto svojej vzájomnej nenávisti prinášali hoc aspoň pokus o riešenia, nie len táranie. A opozícia, aby sa nenechala v diskusiách vtiahnuť do nepodstatných komunikačných hier.
A ak nechcem byť spoluzodpovedný za “prúser, ” ako hovorí Paľo, tak to aspoň hovorím nahlas. Diskutovať pôjdem časom, keďže zatiaľ sa nedá.

Toľko mi napadlo pri dnešných reláciách. A, čo Vy? Akú ste mali nedeľu?

Všetkým prajem pekný posledný predvianočný týždeň, nech sa nám podarí hovoriť o podstatnom a pri hlúpostiach mlčať. Koniec koncov, o tom sú Vianoce, skrytom dare v maštaľke, no podstatnom!

PS: Ak budem celý týždeň ticho, nebuďte prekvapení 😜

📷postoj

Autor správy, foto a správu publikoval Juraj Šeliga – Za ľudí on Facebook Zdroj Read More