DNES JE SVETOVÝ DEŇ BOJA ZA ZÁKAZ JADROVÝCH ZBRANÍ

V roku 1938 traja chemici pracujúci v laboratóriu v Berlíne urobili objav, ktorý zmenil chod dejín: rozdelili atóm uránu. Jedným z nich bol aj Einstein. Jeho slávna rovnica E=mc2 vysvetľuje energiu uvoľnenú v atómovej bombe, ale nevysvetľuje, ako ju postaviť.

Dnes si pripomíname Svetový deň boja za zákaz jadrových zbraní, alebo inak povedané, Deň Hirošimy. Práve 6. augusta 1945, teda pred 78 rokmi, americké bombardéry zvrhli atómovú bombu „Little Boy“ na japonské mesto Hirošima.

O tri dni neskôr, teda 9. augusta, bol atómový hríb už aj nad mestom Nagasaki, kde zhodili bombu „Fat Man“. Počet obetí oboch útokov sa odhaduje na vyše 200 tisíc.

Počet jadrových zbraní uložených v skladoch po celom svete zostáva na úrovni približne 13 tisíc, čo je viac ako dosť na mnohonásobné zničenie našej planéty, a to v čase, keď je riziko ich použitia najvyššie od čias studenej vojny.

Pred rizikom jadrovej katastrofy aktuálne varuje aj stovka lekárskych časopisov. Tie vo svojich úvodníkoch uvádzajú, že už len použitie 250 z 13 tisíc jadrových zbraní, by malo pre ľudstvo a planétu Zem katastrofálne následky.

Téma jadrových zbraní sa momentálne popularizuje aj vďaka novému filmu #Oppenheimer. Práve Oppenheimer sa považuje za „otca“ jadrových zbraní.

Vedec Robert Oppenheimer viedol tím tajného projektu s názvom Manhattan, ktorý vláda Spojených štátov spustila v decembri 1941. Malo ísť o snahu predbehnúť vo vývoji zbraní Nemecko. Keď Einstein pochopil, aké veľké riziko by úspešný vývoj na strane Nemecka predstavoval, poslal list prezidentovi Franklinovi Rooseveltovi.

Einsteinov list z roku 1939 pomohol iniciovať americké úsilie o zostrojenie atómovej bomby. Po ničivých udalostiach zo 6. a 9. augusta 1945 sa Einstein vyjadril, že ak by tušil, že Nemcom sa vývoj nepodarí dotiahnuť do konca, list Rooseveltovi by nikdy neodoslal.

Autor správy, foto a správu publikoval Ministerstvo spravodlivosti SR on Facebook