— HORÚCE MESTÁ

Mestá sú náchylné na výskyt tepelných ostrovov. Zeleň, ktorej majú mestá oproti vidieku nedostatok, vie ochladzovať svoje okolie a chrániť obyvateľov. Nepriepustné povrchy nahromaďujú teplo a mestá sa nedokážu dostatočne ochladiť ani v noci. Mestá sú zároveň husto obývané, extrémne horúčavy preto negatívne ovplyvňujú najmä obyvateľov miest.

Napríklad v Bratislave k horúčavám prispieva vysoký podiel nepriepustných povrchov. Centrum mesta preto zažíva najviac tropických nocí – priemerne viac ako šesť. Veľa takýchto povrchov sa nachádza aj v industriálnych a nákupných častiach na východe mesta, v lokalite Nivy, Nové Mesto, ale aj Petržalka.

Košice sú na tom oveľa lepšie, napríklad v Starom meste je tropických nocí priemerne menej ako dve. V Košiciach sú najviac zastavanými Staré mesto, Džungľa, priemyselné a nákupné, dopravné časti hlavne na juhu mesta.

Extrémnym horúčavám sa musíme začať prispôsobovať. Pomôže napríklad dobrá dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale aj kvalitne naplánované mestá. K adaptácií prispejú opatrenia ako ochrana mestských lesov, parky so stromami a vodné plochy, ktoré ochladzujú svoje okolie, či vodná infraštruktúra vo verejnom priestore, ako sú fontánky s pitnou vodou.

Modrá farba označuje vodné plochy, oranžová farba nepriepustnosť a zelená farba zobrazuje plochu pokrytú stromami.

Viac informácií nájdete v spoločnej štúdii s OECD „Vedúci! Horia obce!“: https://www.minzp.sk/files/iep/veduci_horia_obce.pdf

Autor správy, foto a správu publikoval Inštitút environmentálnej politiky – IEP on Facebook Zdroj Read More