Prinášame vám list kardinál Pierbattistu Pizzaballiho, patriarchu Jeruzalemského latinského patriarchátu, ktorý adresoval diecéze v Jeruzaleme, v ktorom sa dotýka aktuálnej situácie vo Svätej zemi.
Prechádzame jedným z najťažších a najbolestivejších období v našej nedávnej histórii. Už viac ako dva týždne nás zaplavujú obrazy hrôzy, ktoré v nás prebúdzajú staré traumy, otvárajú nové rany a vyvolávajú bolesť, frustráciu a hnev. Zdá sa, že mnoho z nich hovorí o smrti a nekonečnej nenávisti. Neustále v nás zaznieva otázka „prečo“, čo zvyšuje náš pocit zmätenosti.
Celý svet sa pozerá na túto našu Svätú zem ako na miesto, ktoré je neustálou príčinou vojen a rozdelenia. Práve preto bolo dobré, že sa k nám pred niekoľkými dňami celý svet pripojil dňom modlitby a pôstu za mier. Krásny pohľad na Svätú zem a dôležitý moment jednoty s našou Cirkvou. A tento pohľad pokračuje. Tento piatok, 27. október pápež František pozval Cirkev na druhý deň modlitieb a pôstu. Bude to deň, ktorý budeme sláviť s presvedčením. Je to azda to hlavné, čo môžeme my kresťania v tomto čase robiť: modliť sa, konať pokánie, prosiť. A za to Svätému Otcovi z celého srdca ďakujeme.
V celej tejto búrke, kde sa mieša ohlušujúci hluk bômb s mnohými hlasmi smútku a s mnohými protichodnými pocitmi, cítim potrebu podeliť sa s vami o slovo, ktoré má svoj pôvod v Ježišovom evanjeliu, pretože odtiaľ musíme všetci vychádzať a tam sa musíme vždy vracať. Slovo z evanjelia, ktoré nám pomôže prežiť túto tragickú chvíľu tým, že spojíme svoje pocity s Ježišovými.
Hľadieť na Ježiša, samozrejme, neznamená, že sa cítime oslobodení od povinnosti hovoriť, odsudzovať, apelovať, ale aj utešovať a povzbudzovať. Ako sme počuli v evanjeliu minulej nedele, je potrebné „dávať cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie“ (Mt 22, 21). Pri pohľade na Boha chceme teda predovšetkým dať cisárovi to, čo je jeho.
Svedomie a morálna povinnosť ma zaväzujú jasne povedať, že to, čo sa stalo 7. októbra v južnom Izraeli, nie je v žiadnom prípade prijateľné a nemôžeme to neodsúdiť. Na takéto zverstvo neexistuje žiadny dôvod. Áno, máme povinnosť to potvrdiť a odsúdiť. Uchyľovanie sa k násiliu nie je v súlade s evanjeliom a nevedie k mieru. Život každého človeka má rovnakú dôstojnosť pred Bohom, ktorý nás všetkých stvoril na svoj obraz.
To isté svedomie ma však dnes s veľkou ťarchou na srdci vedie k tomu, aby som s rovnakou jasnosťou konštatoval, že tento nový cyklus násilia priniesol v Gaze viac ako päťtisíc mŕtvych vrátane mnohých žien a detí, desaťtisíce zranených, štvrte zrovnané so zemou a nedostatok liekov, vody a základných potrieb pre viac ako dva milióny ľudí. Toto sú nepochopiteľné tragédie, ktoré sme povinní jednoznačne odsúdiť. Nepretržité ťažké bombardovanie, ktoré už niekoľko dní búši na Gazu, spôsobuje len smrť a ničenie, zvyšuje nenávisť a odpor a nevyrieši žiadne problémy, ale skôr vytvorí nové. Je čas zastaviť túto vojnu, toto nezmyselné násilie.
Iba ukončenie desaťročí okupácie a jej tragických dôsledkov a poskytnutie jasnej a bezpečnej národnej perspektívy palestínskemu ľudu môže viesť k začatiu seriózneho mierového procesu. Pokiaľ sa tento problém nevyrieši v jeho podstate, nikdy sa nedosiahne stabilita, v ktorú všetci dúfame. Tragédia týchto dní nás všetkých – veriacich, politikov, občiansku spoločnosť, medzinárodné spoločenstvo – musí viesť k vážnejšiemu záväzku v tomto smere, než sme urobili doteraz. Len tak sa vyhneme ďalším tragédiám, ako je tá, ktorú zažívame teraz. Dlhujeme to mnohým, príliš mnohým obetiam týchto dní a všetkých týchto rokov. Nemáme právo prenechať túto úlohu iným.
Nemôžem však prežiť tento nesmierne bolestný čas bez toho, aby som sa pozeral hore, bez toho, aby som hľadel na Krista, bez toho, aby viera osvetľovala môj, náš pohľad na to, čo prežívame, bez toho, aby sme svoje myšlienky obracali k Bohu. Potrebujeme Slovo, ktoré nás bude sprevádzať, utešovať a povzbudzovať. Potrebujeme ho ako vzduch, ktorý dýchame.
„Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“ (Jn 16, 33).
Tieto slová Ježiš adresuje svojim učeníkom, ktorí budú čoskoro zmietaní ako v búrke tvárou v tvár jeho smrti. Zmocní sa ich panika, rozptýlia sa a budú utekať ako ovce bez pastiera. Ale tieto posledné Ježišove slová sú povzbudením. Nehovorí, že zvíťazí, ale že už zvíťazil. Aj v dráme, ktorá má prísť, budú mať učeníci pokoj. Nejde o nejaký ireálny pokoj, ani o rezignáciu na to, že svet je zlý a že nemôžeme nič urobiť, aby sme ho zmenili. Ale o istotu, že vo všetkom tomto zle zvíťazil Ježiš. Napriek zlu, ktoré pustoší svet, Ježiš dosiahol víťazstvo, nastolil novú skutočnosť, nový poriadok, ktorý po vzkriesení prevezmú učeníci oživení Duchom Svätým.
Ježiš zvíťazil na kríži. Nie zbraňami, nie politickou mocou, nie veľkými prostriedkami, ani tým, že by sa presadil. Pokoj, o ktorom hovorí, nemá nič spoločné s víťazstvom nad druhým. On zvíťazil nad svetom tým, že ho miloval. Je pravda, že na kríži sa začína nová skutočnosť a nový poriadok, poriadok toho, kto dáva svoj život z lásky. A so zmŕtvychvstaním a darom Ducha Svätého táto skutočnosť a tento poriadok patria jeho učeníkom. Nám. Božou odpoveďou na otázku, prečo spravodliví trpia, nie je vysvetlenie, ale prítomnosť. Je to Kristus na kríži.
Práve o to dnes ide našej viere. Ježiš v tomto verši právom hovorí o odvahe. Takýto pokoj, taká láska si vyžaduje veľkú odvahu.
Mať tu dnes odvahu lásky a pokoja znamená nedovoliť nenávisti, pomste, hnevu a bolesti, aby zaujali celý priestor nášho srdca, našej reči a nášho myslenia. Znamená to prijať osobný záväzok k spravodlivosti, byť schopný potvrdiť a odsúdiť bolestnú pravdu o nespravodlivosti a zle, ktoré nás obklopujú, bez toho, aby sme im dovolili ničiť naše vzťahy. Znamená to byť odhodlaní, byť presvedčení, že sa stále oplatí robiť všetko pre mier, spravodlivosť, rovnosť a zmierenie. Naše slová nesmú byť plné smrti a zatvorených dverí. Naopak, naše slová musia byť tvorivé, dávať život, vytvárať perspektívy, otvárať obzory.
Vyžaduje si to odvahu, aby sme dokázali požadovať spravodlivosť bez toho, aby sme chrlili nenávisť. Chce to odvahu žiadať o milosrdenstvo, odmietnuť útlak, presadzovať rovnosť bez toho, aby sme požadovali uniformitu a zároveň zostali slobodní. Dnes si vyžaduje odvahu aj v našej diecéze a v našich komunitách zachovať jednotu, cítiť sa navzájom zjednotení, a to aj napriek rôznorodosti našich názorov, vnímania a pohľadov.
Chcem, chceme byť súčasťou tohto nového poriadku, ktorý začal Kristus. Chceme prosiť Boha o túto odvahu. Chceme zvíťaziť nad svetom, vziať na seba ten istý kríž, ktorý je aj náš, vytvorený z bolesti a lásky, z pravdy a strachu, z nespravodlivosti a daru, z kriku a odpustenia.
Modlím sa za nás všetkých a osobitne za malé spoločenstvo v Gaze, ktoré trpí najviac. Osobitne myslíme na 18 bratov a sestier, ktorí nedávno zahynuli, a na ich rodiny, ktoré osobne poznáme. Ich bolesť je veľká, a predsa si každým dňom viac a viac uvedomujem, že sú v pokoji. Vystrašení, otrasení, rozrušení, ale s pokojom v srdci. Všetci sme s nimi, v modlitbe a konkrétnej solidarite, ďakujeme im za ich krásne svedectvo.
Na záver sa modlime za všetky nevinné obete. Utrpenie nevinných pred Bohom má vzácnu a vykupiteľskú hodnotu, pretože je spojené s vykupiteľským utrpením Krista. Nech ich utrpenie stále viac prináša pokoj!
Blíži sa slávnosť Kráľovnej Palestíny, patrónky našej diecézy. Táto svätyňa bola postavená počas iného vojnového obdobia a bola vybraná ako osobitné miesto na modlitbu za mier. V týchto dňoch opäť zasvätíme našu Cirkev a našu krajinu Kráľovnej Palestíny! Prosím všetky cirkvi na svete, aby sa pripojili k Svätému Otcovi a k nám v modlitbe a v hľadaní spravodlivosti a mieru.
Tento rok sa nebudeme môcť všetci stretnúť, pretože situácia to neumožňuje. Som si však istý, že celá diecéza sa v tento deň spojí, aby sa modlila za pokoj, nie za pokoj sveta, ale za pokoj, ktorý nám dáva Kristus.
Kardinál Pierbattista Pizzaballa
patriarcha Jeruzalemského latinského patriarchátu.
Dear Brothers and Sisters, May the Lord give you peace! We are going through one of the most difficult and painful periods in our recent times and history. For over two weeks now, we have been inundated with images of horrors, which have reawakened ancient traumas, opened new wounds, and made pain,….
Autor správy, foto a správu publikoval JEZUITI.sk on Facebook Zdroj Read More
Napíšte nám v prípade preklepu alebo chyby v článku. Ďakujeme
