islovak.sk

online denné spravodajstvo – žijeme Slovenskom…

Máme za sebou vzácne dni vysviacok, diakonskej i kňazskej

Máme za sebou vzácne dni vysviacok, diakonskej i kňazskej. Ostávajme v modlitbe za našich diakonov i novokňazov. Nech ich dobrý Otec sprevádza, posilňuje, povzbudzuje a ochraňuje. Vďaka Bohu za našich otcov biskupov i za kňazov!

Na kňazskej vysviacke zaznela homília otca arcibiskupa Bernarda Bobera, ktorú je veľkou inšpiráciou a povzbudením pre nás všetkých. Ponúkame ju v plnom znení:

KŇAZSKÁ VYSVIACKA
KOŠICE – KATEDRÁLA, 15. JÚNA 2024

Milý spolubrat v biskupskej službe, biskup Marek, drahí bratia kňazi, predstavení kňazského seminára, vyučujúci z Teologickej fakulty KU, principáli našich ordinandov, diakoni, rehoľné sestry, rodičia a príbuzní našich budúcich kňazov, seminaristi, drahí bratia a sestry v Kristovi, i vy, naši ordinandi: Matej, Jaroslav, Valentín, Šimon a Vojtech!

Dnes je na vašich tvárach vidieť, že ste spokojní a šťastní. A kňazské povolanie je v podstate pozvanie byť šťastným. A aby sme ako kňazi boli šťastní, je potrebné, aby sme nerobili chyby v našich životných rozhodnutiach ani po rokoch našej kňazskej služby. Vytrvalosť a vernosť nech sprevádza aj vašu kňazskú službu!

Naozaj, kňaz musí denne myslieť na dar, ktorý dostal svojim kňazským povolaním a vysviackou. A zároveň musí pamätať aj na to, že je osobitným terčom útokov zo strany toho Zlého, ako píše sv. Pavol apoštol: Lebo nás nečaká zápas s telom a krvou, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach (Ef 6, 12). A sv. Peter apoštol pridáva: Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá koho by zožral. Vzoprite sa mu pevní vo viere! (1Pt 5, 8-9n).

Strážme a chráňme si dar kňazstva – dar, ktorý máme v hlinených nádobách. Stále si pripomínajme, že povolanie je iba Pánova milosť, je potrebné nad ním žasnúť. Preto si, milí ordinandi, dobre zapamätajte dnešný deň svojej kňazskej vysviacky a často sa v mysli k nemu vracajte. Lebo keď stratíte toto vedomie a túto spomienku, riskujete, že do centra postavíte seba, namiesto Pána. Bez tejto oživovanej spomienky a pamäte my všetci kňazi riskujeme, že svoju službu budeme prežívať v presadzovaní seba samých a svojich potrieb, plánov či ilúzií. Bez živého napojenia na nášho Majstra, by sme rýchlo stratili zmysel našej služby, alebo by sme ju začali využívať iba vo svoj prospech, uzavretí pred ľuďmi. No svet, spoločnosť i Cirkev dnes potrebujú kňazov, ktorí sú hlboko ľudskí, a ktorých duchovnosť je rovnaká ako tá Ježišova: nie duchovnosť, ktorá nás oddeľuje od druhých a robí z nás exkluzívnu elitu, ale duchovnosť, ktorá má súcit s každým, koho poznačili životné rany. Buďte milosrdní v zaobchádzaní s inými a hlavne pri sviatosti zmierenia, radi a kedykoľvek sprostredkujte Božie odpustenie.

Svätý Otec František nedávno počas pastoračnej návštevy vo Verone pripomenul kňazom, aby odpúšťali všetkým a aby neboli škrupulanti pri spovedaní. Spomenul príbeh istého kardinála, ktorý sa takto vyznal: Keď ku mne príde človek a počujem, že má problém niečo povedať, lebo sa veľmi hanbí, poviem: „Rozumiem, pokračuj!“ Ja som to síce naplno nepochopil, ale Boh to pochopil. Teda aj vy, odpúšťajte bez toho aby ste spôsobili bolesť, odpúšťajte tak, že otvoríte svoje srdce nádeji. Cirkev potrebuje odpustenie a vy ste nástrojom na odpustenie.

Milí synovia, nikdy neporovnávajte úroveň spovedí a ani sa nepohoršujte nad tým, keď sa niekto spovedá príliš formálne alebo sa nevie spovedať. Nelámte nad nikým palicu. Aj spoveď jednoduchého človeka, napríklad aj spoveď jednoduchej starenky, ktorá príde aj každý týždeň s tým istým, je platná, a v Božích očiach má veľkú cenu, už len tým, že príde a chce sa vyznať. Nepodceňujte nikoho a nikdy nehovorte, že sú to spovede „o ničom“. Nikdy sa takto nevyjadrujte a nerobte zo seba teologických či cirkevných analytikov, ktorí vedia všetko zhodnotiť a vedia ako to má byť. V horlivosti a duchovnej či teologickej výške, nezabudnite sa prikláňať k trpiacim, maličkým a nízkym, lebo oni tvoria pevný základ Cirkvi. Ich mariánska úcta a ľudová zbožnosť nech sú pre vás vzorom odovzdanosti a úprimnej viery. Nepohŕdajte ich jednoduchými prejavmi viery, nevysmievajte sa z úcty k svätým a myslím tu aj na aktuálne rozšírenú úctu k svätému Šarbelovi. Veľmi ľahké je pohŕdať a je to naše azda najčastejšie kňazské pokušenie. Verme, že Boh si sám plánuje a režíruje štýl i nasmerovanie kultu či prejavy Ducha. Nebráňme mu svojim podozrievavým prístupom či odmietaním, keď to nejde podľa našich nastavení.

Matej, Jaroslav, Valentín, Šimon a Vojtech, majte oči otvorené a sledujte čím dnes žije Cirkev a čo hovorí pápež, aký prístup nám prízvukuje. Synodalita načrtla spoločné kráčanie. Už skončili časy jedného vodcu a vládcu vo farnosti. Teraz chceme veci robiť spolu s laikmi, našimi farníkmi a zapojiť ich čo najviac do spoluzodpovednosti za život vo farnosti a to nielen cez službu kostolníkov, lektorov či účtovníkov – toto dnes už nesmie chýbať v žiadnej farnosti – no okrem toho potrebujeme aj spolupracovníkov v pastoračnom vedení spoločenstva a pri ohlasovaní. Ponúknite naplno vždy to čo je vám vlastné. Vašou najväčšou výsadou pre dobro všetkých bude Božie Slovo, modlitba a vysluhovanie sviatostí, najmä Eucharistie. Pripodobňujte sa tomu, ktorého Telo a Krv budete držať v rukách. Vezmite si k srdcu jeho Slovo a jeho Srdce.

Kardinál Joachim Meisner spomínal, že raz slúžil svätú omšu s kalichom, na ktorom boli vyryté slová: Pane, moje ruky ti dávajú moje srdce. Daj teraz svoje srdce do mojich rúk! Naozaj, služba bez lásky k Ježišovi, bez obety, bez vnútorného prijatia toho druhého, neexistuje, je neúčinná. Skutočne slúžiť je možné len tak, že kňaz otvorí vlastné srdce, a neviaže sa na svoje vlastné Ja, ani na svoje vlastné malé srdce. Veď keď z kňaza cítiť Ježišovo Srdce, takto už neviaže ľudí na seba, ale privádza ich k Bohu. V tomto sa skrýva tajomstvo priateľstva s Ježišom. Ak sme jeho skutočnými priateľmi, vytvoríme vždy slobodu a priestor pre druhých, budeme žiť pre našich veriacich a nepodľahneme lakomstvu, chamtivosti a ani individualizmu. A aby sa vám ľahšie kráčalo cestou života i služby, milí bratia, nezabudnite sa stretávať. Učeníci, misionári v dnešnom svete môžeme byť jedine spolu, nikdy nie jednotlivo, oddelene, každý iba vo svojich farnostiach. Vytvárajte kňazské spoločenstvo, kde sa nikto necíti opustený, ani vtedy, keď sa nachádza v pochybnostiach, alebo kríze. Stretávajte sa aj so staršími spolubratmi, počúvajte ich a dajte si poradiť, majú dosť skúseností – zlé veci a „živanstvo“ sa od nich neučte – a nedajte sa odradiť prekážkami, nerezignujte, nedovoľte aby vám zatvrdlo srdce – či už voči veriacim, alebo voči biskupovi.

V závere sa vám chcem poďakovať za vašu odvahu nastúpiť do tejto služby v Pánovej vinici. Zo srdca ďakujem aj vašim rodičom, že vám dali lásku a odovzdali vieru. Toto nám dáva nádej, že ste dostali dobrý základ pre napĺňanie Ježišovho pozvania byť dobrými, ľudskými, pokornými a milujúcimi duchovnými pastiermi, ktorým záleží na každom človeku. AMEN
Autor správy, foto a správu publikoval Košická arcidiecéza on Facebook Zdroj Read More
Napíšte nám v prípade preklepu alebo chyby v článku. Ďakujeme

LEAVE A RESPONSE

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *