Myšlienky svätého Ignáca

„Kto sebe a svojim záležitostiam prikladá menšiu dôležitosť ako službe Bohu, o toho sa Boh postará omnoho lepšie, ako by sa mohol postarať sám, keby uprednostňoval svoje záležitosti pred službou Bohu.“

Iñigov život bol pre Barcelončanov ako zrkadlo, v ktorom sa mohli vidieť. Jeho osobnosť vyžarovala, budila úctu a priazeň. Ľudia hovorili, ako žiarila jeho tvár, čo bolo odrazom jeho hlbokého vnútorného, duchovného života. Zaujímavý je príbeh s pani Izabelou Roserovou. Keď Iñigo odchádzal do Jeruzalema, videla ho v kostole v Barcelone. Okolo neho sa tlačili deti, avšak jeho poblednutá tvár žiarila. „Zavolaj ho!“ počula svoj vnútorný hlas. Doma vyrozprávala mužovi, čo zažila. Obaja sa rozhodli, že nábožného pútnika pozvú k sebe a poprosia ho, aby im rozprával o Bohu. On rád vyhovel a rozprával veľmi živo a presvedčivo. Už chcel odísť a nalodiť sa na obchodnú loď, ale rodina ho zdržala.

Iñigo si zvolil inú loď a ešte nejaký čas pobudol v rodine. Pozornosti ľudí však neuniklo, že loď, ktorou mal Iñigo pôvodne odcestovať, sa potopila. Pani Izabela si Iñiga veľmi obľúbila. V Barcelone sa stala jeho najväčšou podporovateľkou. Pomáhala mu najmä pri jeho štúdiách v Paríži. Odtiaľ jej napísal vďačné slová: „Vám vďačím viac než ostatným ľuďom, ktorých poznám v tomto živote.“

Pane, daj, aby som ničomu a nikomu nedal prednosť pred láskou k tebe.

Zdroj: Príbehy zo života svätého Ignáca z Loyoly,
p. Jozef Šuppa SJ

Autor správy, foto a správu publikoval JEZUITI.sk on Facebook Zdroj Read More
Napíšte nám v prípade preklepu alebo chyby v článku. Ďakujeme