Myšlienky svätého Ignáca

„Kto zakotvil svoje srdce v Bohu, ako je mu to len možné, a Boha má ustavične v srdci, ten žije blažene.“

Ignác sa rozhodol, že keď bude kňazom, nebude rok slúžiť svätú omšu, ale bude sa pripravovať a prosiť Pannu Máriu, aby ho pridružila k svojmu Synovi. Konečne sa priblížila vytúžená chvíľa, na ktorú sa pripravoval modlitbou a túžbou poldruha roka: jeho prvá svätá omša. Dôvodom takého dlhého odkladu okrem túžby starostlivo sa pripraviť – bolo aj želanie služiť prvú svätú omšu v Betleheme alebo na nejakom inom svätom mieste. No v tom čase to nebolo možné.

A tak si Ignác pre svoju prvú svätú omšu zvolil Vianoce v roku 1538. Služil ju pri oltári jasličiek v Bazilike Santa Maria Maggiore, kde sa uchováva betlehemská relikvia z Ježiškových jasličiek. Dnes sa oltár a príslušná kaplnka nachádzajú v krypte Sixtovej kaplnky v chráme Santa Maria Maggiore. Tam slúžil svoju prvú svätú omšu s Ježišovou pomocou a milosťou, ako to sám napísal 2. februára v liste svojim príbuzným do Loyoly.

Slávenie Eucharistie bolo pre Ignáca najdôležitejšou príležitosťou pre vnútorný kontakt s Bohom. Keď držal Ježiša v rukách, videl ho tu na zemi a v nebi. Do svätej omše vkladal všetky svoje plány a starosti. Kňazstvo si vážil tak vysoko, že povedal: „Poverenie sláviť sv. omšu si vyžaduje, že sa človek musí správať ako anjel, alebo ním musí byť.“

Ježišu, daj, aby som si túžobne prial stretnúť sa s tebou.

Zdroj: Príbehy zo života svätého Ignáca z Loyoly,
p. Jozef Šuppa SJ

Autor správy, foto a správu publikoval JEZUITI.sk on Facebook Zdroj Read More
Napíšte nám v prípade preklepu alebo chyby v článku. Ďakujeme