Myšlienky svätého Ignáca

„Smej sa, syn môj! Buď radostný v Pánovi, lebo Boží muž nemá príčinu byť smutný. Ale veľa príčin má radovať sa.“

Jeden z Ignácových spoločníkov spomína, ako bol veľmi chorý a skľúčený. V tom čase ho Ignác navštívil a s veľkou láskou a dôverne sa ho spýtal, čo by ho dokázalo upokojiť a dostať zo smútku a skľúčenosti. Chorý odpovedal, že nejestvuje nijaká pomoc. Vtedy ho Ignác požiadal, aby sa mu zahľadel do tváre a vymyslel niečo, čo by mu prinieslo úľavu a radosť. Chorý krátko uvažoval a potom z pochabosti povedal: „Prichádza mi na um iba jediná vec! Keby ste mi trošku zaspievali a zatancovali ľudový tanec z vašej vlasti, ako je to vo Vizcaya zvykom; to by ma azda potešilo a prinieslo mi úľavu.“ „To by vám urobilo radosť?“ spýtal sa Ignác. „Nie radosť, ale veľmi veľkú radosť!“ odpovedal chorý.
Vtedy Ignác zvažoval prosbu ťažko chorého. Vedel, že keby odmietol, spôsobil by mu ešte väčšiu bolesť, preto dal prednosť láske pred autoritou a splnil jeho prosbu. No pripomenul mu: „Dbajte o to, aby sa to už neopakovalo. Už to neurobím.“ Chorý mal vskutku veľkú radosť z Ignácovho tanca, uľavilo sa mu a čoskoro sa celkom uzdravil.

Pane, nauč ma radovať sa s radujúcimi a plakať s plačúcimi.

Zdroj: Príbehy zo života svätého Ignáca z Loyoly,
p. Jozef Šuppa SJ

Autor správy, foto a správu publikoval JEZUITI.sk on Facebook Zdroj Read More
Napíšte nám v prípade preklepu alebo chyby v článku. Ďakujeme