Nad Nižnou na Orave svieti v noci kríž.
Vždy, keď som sa prebral a pozrel cez okno,
okamžite som ho uvidel.
Vravím si, ty máš starký ale oči, to si píš.
No ráno, keď slnko zalialo ten kraj,
pozrel som z okna. Čo ho vzali nebodaj?
A tak som sa pozeral. Až keď mi začali slziť oči,
blysol sa mi na okamih v žiari svetla a opäť
zmizol.
Bolo mi jasné. KRÍŽ SI VIE PRÁVE V SLNEČNOM SVETLE NÁJSŤ SVOJU SKRÝŠ.
Už si musím dávať pozor, odvtedy si vravím.
A vždy chcem vedieť, kde presne je kríž.
Lebo z Nižnej mám skúsenosť, že práve v slnečnom dni,
v tom jasnom, bezstarostnom svetle, si kríž
môže nájsť svoju skrýš.
(Vladimír Katrinec)

Tou básňou mi dnes na sviatok Dobrého pastiera v mene farníkov autor pogratuloval k mojim narodeninám a meninám i dnešnému sviatku.

Niečo také hlboké dať do zdanlivo naivnej básničky je skutočné umenie, ktoré sa môže zrodiť iba vo veľmi vnímavom srdci, pre tajomstvo Krista a pre tajomstvo kňaza. Vďaka za toto povzbudenie! Ďakujem všetkým svojim súčasným i minulým farníkom!

Chcem sa s ňou podeliť aj s ostatnými spolubratmi kňazmi, ktorí iste poznajú ako „si kríž práve v slnečnom svetle nachádza svoju skrýš“. A chcem dnes pamätať na kňazov, cez ktorých sa ma Pán v mojom živote ujal a ktorých kríž som uprostred slnečných dní strávených s nimi nevládal vidieť. Pastier dá život za ovce. Nepoviem viac.

Autor správy, foto a správu publikoval Farnosť Svätej rodiny (BA-Petržalka II.) on Facebook Zdroj Read More
Napíšte nám v prípade preklepu alebo chyby v článku. Ďakujeme