islovak.sk

islovak.sk – spravodajský denník – žijeme Slovenskom…

Náhodná ťažba ohrozuje biotopy v národných parkoch Za posledných 20 rokov ubudlo zo slovenských lesov ročne v priemere 11-tisí…

Náhodná ťažba ohrozuje biotopy v národných parkoch

Za posledných 20 rokov ubudlo zo slovenských lesov ročne v priemere 11-tisíc hektárov staršieho lesa. Náhodná ťažba predstavuje viac ako 50 percent z celkového objemu ťažby lesa. K najväčšiemu odlesneniu došlo za tieto roky na území najstaršieho národného parku na Slovensku – Tatranského národného parku (TANAP), kde do roku 2016 zmizla takmer tretina lesa a tiež na území Národného parku Nízke Tatry (NAPANT), kde v tom istom období ubudlo 16 percent lesa. Paradoxne v národných parkoch bola strata dospelého lesa oproti iným územiam v rokoch 2000 až 2016 dvojnásobná, pričom hlavnou príčinou bola práve náhodná ťažba.
Slovensko prichádza o biodiverzitu v národných parkoch kvôli necitlivým zásahom. Európska únia opakovanie prejavuje nespokojnosť s nedostatočnou ochranou životného prostredia. Súdne konania sú predo dvermi a aktuálne Slovensko čelí žalobe za nedostatočnú ochranu biotopov ikonického druhu našich hôr – hlucháňa hôrneho. „Ak neurobíme dostatočné opatrenia, Slovensku hrozí vysoká pokuta. Európsky súd dal nedávno pokutu Poľsku s denným penále pol milióna eur, pretože nezastavilo ťažbu hnedého uhlia v bani Turów,“ zdôraznil štátny tajomník ministerstva životného prostredia (MŽP) Michal Kiča.
Podľa slov štátneho tajomníka MŽP Juraja Smatanu Európska komisia upozorňuje Slovensko, že náhodná ťažba má negatívny vplyv na chránené územia a je nevyhnutné, aby sa dôsledne posúdil vplyv každej náhodnej ťažby, ktorú lesníci chcú realizovať. Od roku 2020 sa musí byť každá náhodná ťažba dopredu nahlásiť Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) a tiež príslušným okresným úradom.

Štátni ochranári momentálne súhlasia iba s náhodnou ťažbou, ktorá neohrozí vzácne biotopy. To je aj prípad lokality Čierny Váh, ktorá je súčasťou Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) s 3. stupňom ochrany, Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry a tiež územia európskeho významu Kráľovohoľské Tatry. Obhospodarovateľom územia je štátny podnik Lesy SR, ktorý žiada vyťažiť drevo po vetrovej kalamite a zabrániť šíreniu lykožrúta. S ťažbou nesúhlasí ŠOP SR, pretože by sa tým poškodili vzácne biotopy – chránené živočíchy a rastliny. Správa NAPANTu nesúhlasí s náhodnou ťažbou a vo veci bude ďalej rozhodovať Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši. „Podali sme podnet na začatie konania a tiež na vydanie predbežného opatrenia na pozastavenie akýchkoľvek činností spojených s vykonávaním náhodnej ťažby, a to až do vydania meritórneho rozhodnutia,“ doplnila riaditeľka Správy NAPANT-u Sandra Popelářová.

Náhodná ťažba je častokrát spájaná s vetrovou kalamitou a následným rozšírením podkôrneho hmyzu – lykožrúta. Lesnícka kritika smeruje na ochranárov a obhajobu bezzásahového režimu v chránených územiach Slovenska, ktorý má byť dôvodom šírenia lykožrútovej kalamity. „Dôvodom však nie je bezzásah, ale rozpad monokultúrnych smrečín, ktorý je vážnym problémom súčasného lesníctva. Hádzanie viny na snahy a aktivity spojené s ochranou prírody, je z odborného a morálneho hľadiska neobhájiteľné,“ podčiarkol štátny tajomník Smatana.
Z výskumu Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied vyplynulo, že doterajšia predstava o rezerváciách s bezzásahovým režimom ako o zdroji šírenia podkôrneho hmyzu je mylná. „V niektorých prípadoch dokonca dochádza k väčšiemu šíreniu podkôrneho hmyzu z územia susedných hospodárskych lesov do chránených území,“ uviedol lesník z riaditeľstva ŠOP SR Eduard Apfel.
Najnovšie výskumy potvrdzujú, že dočasné premnoženie podkôrneho hmyzu v konečnom dôsledku vytvára rôznorodú a súčasne odolnú štruktúru lesa, ktorá poskytuje vynikajúce podmienky pre vzácne druhy živočíchov, ako je napríklad hlucháň hôrny, jariabok hôrny, či uchaňa čierna. Uvedené zistenia potvrdzuje aj štúdia Európskeho lesníckeho inštitútu uverejnená v roku 2019 s názvom Život s lykožrútom: dopady, výhľady a riešenia.
Pri obmedzení hospodárenia v chránených územiach myslí štát aj na súkromných vlastníkov lesov. Zákon o ochrane prírody pamätá na vlastníkov lesných pozemkov, ktorým môžu vzniknúť ekonomické straty v dôsledku obmedzenia vykonávania náhodnej ťažby. „Legislatíva v tomto smere ponúka vlastníkom lesov kompenzácie, čo sa v praxi bežne uplatňuje a kompenzácie sa vyplácajú prostredníctvom okresných úradov,“ zdôraznil štátny tajomník Smatana.
Riešením problémov s náhodnou ťažbou v národných parkoch, kedy sú v mnohých prípadoch nezohľadňované podnety štátnych ochranárov, by bolo zjednotenie správy národných parkov pod ŠOP SR. „Pokiaľ by bola štátna ochrana prírody aj správcom štátnych pozemkov v národných parkoch, vedela by pri vzniku náhodnej ťažby diferencovane pristupovať k jednotlivým prípadom, čím by sa celý proces zjednodušil a zlepšila sa reálna ochrana biotopov,“ uzavrela Marta Mutňanová, riaditeľka sekcie ochrany prírody a krajiny ŠOP SR.


Autor správy, foto a správu publikoval Ministerstvo životného prostredia SR on Facebook

LEAVE A RESPONSE

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *