Lužné jazerá alebo pasienkové oceány🌊🌊🌳🌳🐄🐄
Ustupujúce záplavy po sebe v lužnom svete Veľkolélskeho ostrova zanechávajú zrkadliace sa a ustupujúce hladiny vody a premočenej pôdy. Pasienková vegetácia dočasne ukrytá pod hladinou je pokrytá jemným sedimentom, ktorý umyje až dážď. Sedimenty sú všade. Pri každom kroku sa nohy do týchto prepotrebných živín zabárajú a po stúpení do vody sa víria ako vodný dym. Zdanlivo pokojná a prázdna zimná krajina predsa necháva pozornému oku priestor na objavy. Niekde prúd naplavil povyše ležiace či mocnou dunajskou vodou strhnuté stromy. Čo–to bude treba aj poopravovať. Oplotky, ohrady, tabuľky aj uvoľniť cestičky. Tunajšie početné mokrade sú naplnené vodou do prasknutia a hlavové vŕby v nich ticho stoja. Snáď sa v nich voda udrží čo najdlhšie.
Pocit pri dnešnom prechádzaní Velkolélskeho ostrova v zimnom slnku bol fascinujúci a zablacujúci. Kto žije pri vode, musí počítať s mokrými nohami. Tak to vždy bolo a tak to má byť.
Lužná krajina a jej biodiverzita potrebuje záplavy. A my ľudia potrebujeme vodu aj biodiverzitu k nášmu prežitiu. Dá sa to spojiť, vieme. Tak veríme, že toto miesto je toho najlepším príkladom.
Autor správy, foto a správu publikoval BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie) on Facebook Zdroj Read More
