Obnovili sme pastvu v sedle Chmeľovej na Vršatských bradlách! 🎉☘️🐑
🥾 V rámci projektu #LIFE_Endemic_Panalp úspešne pokračujeme v obnove kvitnúcich lúk a tradičnej pastvy. Najnovšie sa vďaka projektu po dlhých desaťročiach hospodárske zvieratá opätovne pasú v sedle pod Chmeľovou, ktorá je druhým najvyšším vrchom Bielych Karpát. Zaujímavosťou je, že cez sedlo prechádza veľmi frekventovaná turistická trasa aj náučný chodník Okolo Vršatca.

🪜 Aby sme zachovali voľný pohyb návštevníkov, a súčasne zabránili utekaniu zvierat, na križovaniach oplôtka s turistickými trasami sme umiestnili špeciálne oceľové schodíky. Pri tých sme zároveň osadili tabule informujúce o význame pastvy a o tom, ako sa treba správať na pasienku. Podobné spôsoby zladenia hospodárenia s turizmom poznáme z Álp a veríme, že sa udomácnia aj u nás.

🧑‍🌾 Tradičnú pastvu sme pod Chmeľovou obnovili v spolupráci s miestnym mladým farmárom, ktorý vďaka tomu získal prístup k dlhodobo neobhospodarovanej poľnohospodárskej pôde. Ide o päť hektárov doposiaľ zarastajúcich lúk, na ktorých od septembra pasie menšie stádo oviec, ktoré sa bude postupne rozširovať. S rovnakým farmárom už spolupracujeme v území európskeho významu Hrehorkové v neďalekých Mikušovciach a tešíme sa, že naše projekty tak pomáhajú nielen prírode, ale aj miestnym obyvateľom.

🐑 Lúky v sedle za Vršatskými bradlami boli v minulosti omnoho rozsiahlejšie ako v súčasnosti. Doplatili na nezáujem o obhospodarovanie takýchto ťažko dostupných pozemkov. Obnova pastvy v sedle Chmeľovej prospeje napríklad populácii jasoňa chochlačkového. Ten pre svoj život vyžaduje aj otvorené lesné lemy. Jeho húsenice sa totiž živia chochlačkami rastúcimi v priľahlých lesoch, no počas teplých jarných dní sa slnia na priľahlých lúkach. A voľný priestor pre prelietanie do chochlačkových lesov napokon potrebujú aj dospelé samice. Z tohto dôvodu budeme v najbližších rokoch zachovalé zvyšky lúk postupne citlivo rozširovať a otvárať smerom k lesným porastom.

🦋 Okrem množstva jasoňov chochlačkových možno v sedle v letných mesiacoch natrafiť aj na vzácnejšie jasone červenooké, ktoré sem občas zalietavajú z blízkych brál za nektárom kvitnúcich bylín. Práve tie ale na lokalite veľmi trpia zanedbaním hospodárenia, pretože ich vytláčajú expanzívne trávy, žihľava a náletové dreviny. A na ich potlačenie sú najlepším receptom pasúce sa zvieratá.

🐐 Sedlo Chmeľovej nie je v rámci územia európskeho významu Vršatské bradlá prvou lokalitou, kde sa nám vďaka prostriedkom zo schémy LIFE podarilo vrátiť. Pastvu tu už niekoľko rokov úspešne realizujeme v spolupráci s miestnymi urbárnikmi, a to na zhruba šiestich hektárov juhovýchodných svahov priamo pod bradlami. V rámci prebiehajúceho projektu „PANALP“ tu tiež rozširujeme lúky v časti Lysá, ktoré sú jednou z mála lokalít na svete, kde rastie endemický popolavec dlholistý moravský. Po odkvitnutí tejto vzácnej rastliny ich spása stádo kráv z poľnohospodárskeho družstva v neďalekom Pruskom.

Autor správy, foto a správu publikoval BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie) on Facebook Zdroj Read More