Holleghov zámer nie je vymazanie objektu, snaží sa ho preložiť do jazyka maľby. Nacvičil si vzorec pohybu, vyjadruje vnímanie použitím svojho tela a teraz môže pokračovať v aplikovaní farby na plátno ležiace na zemi vylievaním a kvapkaním. V procese maľby využíva pohyby, ktoré vzišli z kresby. Ku kresbe pristupuje ako k nástroju a nie nutne ako k samotnému výsledku. Umelec samozrejme zničí väčšinu z nich. Len málo z nich prejde jeho prísnym posúdením a prežije ako obraz. Oslobodzuje objekt v obraze, premieňa ho na predmet subjektívnej štúdie videnia a vnímania.
🟧
Hollegha has no intention of extinguishing the object but seeks to translate it into the language of painting. He has trained the movement pattern, the operations perception performs through the use of his body, and can now, by pouring, swiping and dripping, continue applying the thin paint onto the canvas on the ground. During the painting process he makes use of movements which have emerged out of the drawing. Hollegha treats the drawing as an instrument and not necessarily as a result itself. The artist of course destroys most of them. Only a very few pass his stern judgment and survive as pictures in their own right. Hollegha liberates the object in painting, turning it into the subject matter for a subjective study on seeing and perceiving.
Günther Holler-Schuster

Autor správy, foto a správu publikoval Danubiana Meulensteen Art Museum on Facebook Zdroj Read More
Napíšte nám v prípade preklepu alebo chyby v článku. Ďakujeme