NAŠTEPENÝ ALEBO NALEPENÝ?
Dnešné Ježišovo podobenstvo v celej hĺbke učí, čo to znamená byť Ježišovým učeníkom, byť kresťanom. Pápež František varuje pred tzv. prozelytizmom kresťanov. „Prozelyta“ je niekto, kto prebýva v cudzej krajine a udomácni sa tam, no zostáva cudzincom. V Biblii sa toto slovo používa v náboženskej súvislosti s cudzincami, ktorí prijali židovské náboženstvo, hoci neboli Židmi. Rozlišovali sa dva druhy prozelytov: 1) tí, čo prijali obriezku a zachovávali celý Mojžišov Zákon (mohli by sme ich nazvať aj konvertitmi, pohanmi, ktorí prijali židovskú vieru celú) a potom 2) “prozelyti brány”, ktorí prebývali medzi Židmi, do určitej miery sa prispôsobili židovským zvykom, zachovávali sedem základných predpisov, ale neboli ani obrezaní. Veľa kresťanov sú takýmito „prozelytmi brány“ v Cirkvi. Nie sú naplno učeníkmi Ježiša, niektorí dokonca zachovávajú niektoré kresťanské zvyky, prijímajú nejaké prvky a hodnoty kresťanskej kultúry, možno aj niektoré morálne zásady, ale sú mimo hlbokého nadprirodzeného života s Kristom. A je to škoda.
Ježiš naznačuje celú hĺbku života s ním obrazom viniča, ktorým naznačuje doslova organické životné prepojenie medzi kresťanom a Ježišom samým. Sv. Augustín (Traktáty na Jánovo evanjelium) vysvetľuje: „Vinič je v ratolestiach tak, že im dáva výživu. Neodporujú tejto pravde tí, ktorí podľa svojho názoru nepotrebujú na konanie dobrých skutkov Boha? Veď kto sa nazdáva, že prináša ovocie sám od seba, nie je vo viniči a kto nie je vo viniči, nie je v Kristovi. A kto nie je v Kristovi, nie je kresťan.“ Podobenstvo o viniči naznačuje, že učeník má s Ježišom také životné puto, aké jestvuje medzi konármi a kmeňom viniča. Z kmeňa, ktorým je Kristus, vtelený Boh, prúdi do Ježišovho učeníka životodarný nadprirodzený prúd milosti, ktorý ho zbožstvuje, premieňa, vlieva doňho nadprirodzený život. Príliš veľa kresťanov toto vôbec nezakusuje, zostávajú iba prozelytmi, ktorí síce čosi z Ježišovho učenia, alebo „kresťanstva“ (akéhosi súboru kultúrnych prejavov kresťanov) preberajú, ale vôbec nežijú v tomto životnom spojení s Kristom. Mnohí dokonca aj veria na nadprirodzeno, ale si pod ním predstavujú iba zázraky, fyzické uzdravenia, mimoriadne a výnimočné prejavy, osobné mimoriadne zjavenia ako v Lurdoch či vo Fatime apod. Ale žeby ich normálny bežný každodenný život bol preniknutý vnútorným skrytým nadprirodzeným životom v ich duši, o tom ani netušia. Dokonca aj sviatosti, hoci ich prijímajú, vnímajú skôr ako akúsi vstupenku: idem na spoveď, aby som mohol ísť pár krát do roka na prijímanie. Sem-tam si to doprajú na znak toho, že sa ešte držia pri kresťanstve. Lenže takýto kresťanský život nie je schopný mocne hýbať životom takéhoto kresťana. To je hlavný dôvod úpadku kresťanstva v Európe. Tí, ktorí si to nechcú pripustiť, sa zaoberajú svojimi mániami politického boja o kresťanské hodnoty, ale je to len vonkajší boj prozelytov, ktorí si neuvedomujú, že už dávno prišli o vnútorný zdroj sily kresťanstva. Sme svedkami uskutočnenia prorockých slov svätého kardinála Johna Henryho Newmana, ktorý napísal: „Kresťanský svet sa postupne stáva neplodným, vyčerpáva sa ako využitá zem, ktorá sa premení na piesok“. (Letter of 26 January 1833, in: The Letters and Diaries of John Henry Newman, vol. III, Oxford 1979, p. 204). Pretože skutočné kresťanstvo je živá miazga, svetlo, ktorá vyviera zo samotného srdca tých, ktorí sa stali Kristovými učeníkmi. Iba také kresťanstvo potom môže byť kultúrne plodné, môže mať civilizačnú silu, schopnosť meniť spoločnosť. Kresťanstvo nie je súbor hodnôt, ideí, ani etických zásad, kresťanstvo je vnútorné svetlo, ktoré osvecuje zvnútra, je to životodarný prúd milosti, ktorý mení srdcia. Kresťan je konár naštepený do kmeňa, organicky s ním spojený, živený, pretože doň prúdi život z kmeňa. Naopak, prozelyta, kultúrny kresťan je skôr akoby ratolesťou prilepenou lepiacou páskou na vinič, tak veľmi rýchlo uschne, bez plodov.
Jeden z najosvietenejších súčasných znalcov duchovného života blahoslavený Eugén Mária od Dieťaťa Ježiša s prenikavosťou hodnotí súčasný stav mnohých kresťanov: „Väčšina vzdelaných ľudí, ktorí sa vyhlasujú za neveriacich, nevie o zjavenej pravde takmer nič. A tí, ktorí zostali verní náboženskej praxi, sa zasa z vyučovania, ktoré prebehlo niekedy dávno, odniesli iba niekoľko morálnych zásad, ale takmer žiadnu vieroučnú pravdu, z ktorej by mohol ich duchovný život čerpať. Ako všetci z ich prostredia odišli aj oni na štúdiá a potom začali pracovať. Stali sa z nich právnici, priemyselníci, lekári, obchodníci, profesori alebo umelci, ale ako takí aj myslia, konajú a žijú. Z času na čas, možno aj pravidelne, sa predvedú ako kresťania a splnia si nejakú vonkajšiu náboženskú povinnosť. Avšak od čias svojho dospievania nikdy nenadviazali skutočný kontakt so zjavenou pravdou. Nikdy o nej nepremýšľali svojou dospelou mysľou a svoju dušu a osobný život nikdy nepostavili do Kristovho svetla. A tak ich náboženské vzdelanie a kresťanský život zostali pod úrovňou ich všeobecného rozhľadu a profesionálnej formácie. Výsledkom je, že ich dušu obsadilo prirodzeno a ovláda ich na úkor nadprirodzena. Viera a tradíciou zachovávané kresťanské zvyky zostávajú, ale hlboký život chýba. Ich kresťanstvo je bez poznania, a teda bez sily nemôže mať reálny vplyv na ich ľudské myslenie a činnosť.“ Obraz viniča môžeme doplniť obrazom ľudského organizmu a jeho častí (údov), ktorý ponúka svätý Pavol. Otec Eugén to nazýva anemická, chudokrvná viera, alebo viera bez krvi, ako keď do končatiny neprúdi krv. Ako ten konár, do ktorého neprúdi životodarná miazga z kmeňa, a stáva sa z neho suchá ratolesť.
Svätý Ján z Kríža v súlade s Ježišovým podobenstvom používa obraz štepu. V krste som naštepený na Krista. Dostávam nadprirodzené schopnosti, milosť, ktorá zbožstvuje moju dušu, dostávam operatívne schopnosti viery, nádeje a lásky. Milosť posväcujúca a božské čnosti sú naštepené na moje prirodzené schopnosti a dávajú mi nadprirodzené schopnosti. Prozelyta je iba na povrchu, nie je zaštepený, len prilepený, bez životného puta, akoby mal len akýsi kresťanský náter. Ježišov učeník žije nadprirodzený život. Ježiš hovorí, že vinohradník (Boh Otec) odrezáva suché ratolosti a čistí tie, ktoré sú už naschnuté. Ide o to spriechodniť tok milosti (ako keď treba vyčistiť cievy, lebo je v nich krvná zrazenina).
Čo potrebujem zmeniť v mojom prežívaní kresťanskej viery, aby som mohol spriechodniť tok Božej milosti do mňa a intenzívnejšie zakusovať životodarný prúd Kristovej nadprirodzenej milosti? Rád pripomínam 5 základných pilierov kresťanského duchovného života, ktoré predkladal vo svojom Oratóriu svätý Filip Néri: 1) pravidelná každodenná modlitba ako živý vzťah s Kristom, 2) pravidelné každodenné rozjímanie nad Božím Slovom, cez ktoré sa živým nadprirodzenými pravdami mojej viery, 3) sviatosti (najmä sviatosť pokánia a Eucharistie), cez ktoré ako cez kanály, tepny či kapiláry sa do mňa dostáva miazga nadprirodzenej milosti, 4) komunitný život v menšom spoločenstve Cirkvi, v ktorom sa delíme o tento život s druhými (prijímame a dávame), nesledujeme Cirkev akoby z balkóna, ale sme uprostred kráčajúceho Božieho ľudu, 5) konkrétna služba, ktorá je ovocím života milosti (moja služba v povolaní, zamestnaní, v spoločnosti a spoločenstve Cirkvi.
Autor správy, foto a správu publikoval Farnosť Svätej rodiny (BA-Petržalka II.) on Facebook Zdroj Read More
Napíšte nám v prípade preklepu alebo chyby v článku. Ďakujeme
