🖼️ Obzrieť sa….
Spod hory Butkov

Tie paradoxy, tie sú..!!

🌄 Ľudia Boží, toto je krátky report z nášho sobotného Fiľakovského zájazdu veriacich ľudí na horu Butkov. Zajtra sa uzavrie kruh siedmich dní od času čo sme tam vystúpili. Ale nevolajme to zájazd.. Volajme to púť.. Všetko bolo prekvapivo výborné. Ešte aj to počasie o ktorom všetci tvrdili, že bude pokazené. Napokon aj Mikrobus ktorému ruplo turbo, ale potom sa umúdrilo. Rovnako tak aj osobné prijatie na hore samotným Antonom Barcíkom ktorý nám po svätej omši (ktorá sa niesla v znamení mučeníka Justína) povedal viac o tom ako veci vidí cíti a prežíva.. Nuž a na spiatočnej ceste k domovskej periférii skvelé prijatie beckovských bratov.

🚀 Avšak teraz niečo k ceste tam:

📢 Zo všetkého najviac chytilo ma za srdce zdieľanie našich žien v autobuse. Keďže sa nie všetky navzájom dobre poznali povedal som im teda: „Povedzte ženy meno a odkiaľ prichádzate na túto púť a poprípade či už ste na dôchodku alebo áno.. Určite však nehovorte vek lebo to ženy nerady hovoria..!!“ Ibaže paradoxne sa každá z nich o sebe tak rozhovorila – o svojich rodinných pomeroch o svojich záľubách, o svojich krížoch ale aj o stave pestovanej vegetácie v záhrade až mi to bralo dych. Osobitne by som vyzdvihol hoci najmladšiu no najväčšiu introvertku Kristínu ktorá tiež nechcela pri zdieľaní ostať pozadu.. A tak teda odrazu hovorila a hovorila. Budúcnosť Cirkvi je teda v spoločenstve v ktorom si budeme schopní a ochotní darovať pravdu o prežívaní svojom. Aj keď by to malo znamenať ísť s kožou na trh – aj navzdory svojej krehkosti aj zraniteľnosti. A napokon porásť vo vzťahoch na ktorých mimoriadne záleží..

😇 K samotnej 11. stej etáži na posvätnej hore: Zažil som tam 2 zvláštne a silné momenty.

1️⃣ Prvý: Sme pri stúpaní nahor mali Slovensko Maďarskú krížovú cestu. Na striedačku: Počas nej pripojili sa k nám také 2 manželské páry, že reku chcú mať teda krížovú cestu s nami. Vravím: „Prepáčte, my sme Slovensko maďarskí veriaci a ideme tú modlitbu dvojjazyčne.. Vraj nevadí.. Pridali sa aj s malými deťmi. Aby som ich bližšie vtiahol do deja dal som im čítať jednotlivé zastavenia. Ovšem po slovensky. Keď prišiel na radu jeden s manželov tak mi v preklade vraví: „Pozrite, ja som čech a som neveriaci v Boha, som tu kvôli manželke, ale ak to nie je problém tak vám to tu kľudne prečítam..“ Hovorím: „Ak to vám nevadí, ak ste otvorený pre toto čítanie zastavenia tak prosím čítajte.“ Ušlo sa mu už záverečné 14. zastavenie. Prečítal ho tak unikátne až som bol z toho prekvapený. Celý čas ako čítal, prosil som Dobrého Boha aby sa ho dotkol, pretože aj ten text čo práve čítal hovoril jasnou rečou:

Vari nikdy nebol človek tak trápne malý a hlúpy ako vtedy, keď sa kamennou závorou a vojenskou strážou zaisťoval, aby sa k nemu nevrátil Boh. Bojí sa o ten kúsok ukradnutého, primitívneho šťastia? Krtie oči nemajú odvahu túžiť po svetle. Degenerované, scvrknuté ľudské srdce sa bojí očakávať lásku. A jednako celý vesmír sa vzpína vo veľkom výkriku: – Príď ! i cez kamenné závory nášho srdca preniká volanie: Príď ! A keďže táto láska je väčšia ako smrť, – určite príde. Áno, príde skoro.

2️⃣ A druhý silný moment bol počas slávnosti svätej omše kde odznelo niečo pozoruhodné:

“Mučeník Justín sa vzdal svojho práva na život…. aby sa nemusel vzdať Krista..“

Možno v nejednom z nás ako sme tam vtedy sedeli začal víriť v hlave dozvuk iného zastavenia krížovej cesty toho dňa. Konkrétne druhého pádu Ježišovho:

Ďalšie meranie síl, ďalšie zakolísanie. Je už vari bolesť väčšia ako láska? Nie, túto lásku bolesť nikdy neprekoná! Telo v prachu cesty sa pohlo, na sluchách mu navreli žily. Vzpína sa k novému povstaniu. Vstal, nabral rovnováhu a kráča ďalej. Prečo si láska žiada vypätie síl až po krajnú hranicu ľudských možností? Prečo treba VŠETKO vydržať, VŠETKO veriť, VŠETKO dúfať? Daj, Bože, aby som pochopil, aby moja láska až za hranicu ľudských možností bola väčšia ako moja bolesť!

Toľko naše dozvuky v nás.

Mrknite aj na zopár foto pod článkom.

Teraz keď sme už dole z tej hory ktorá nám trocha inak dovolila vnímať – nachádzajúc sa v priestore medzi nebom a zemou. Butkov nám nasvietil inú perspektívu než tú, ktorú máme teraz.. (príliš nízko, príliš pri zemi); a ukázal nám, že tie obrovské priestory Ducha v nás nemusia a nemajú byť nikdy nízko spútané….!!!!

brat Filip

🤝 A ďakujem svojmu spolu bratovi a zároveň spolu vodičovi Vavrincovi za to že mi každý deň (hoci nevedomky..) ukazuje čo to znamená bratstvo..

Autor správy, foto a správu publikoval Františkáni – Slovensko on Facebook Zdroj Read More
Napíšte nám v prípade preklepu alebo chyby v článku. Ďakujeme