Žijeme v meste, ktoré má novú tvár, ale veľa si pamätá. Denne kráčame ulicami, v ktorých sa toľko odohralo. Domy okolo nás sú svedkom udalostí všedných i neobyčajných, dobrých aj zlých.
Topoľčany majú pohnutú minulosť, s ktorou sa vyrovnávame len postupne. Niekedy to trvá i generácie. Dôležité však je, že sa tak deje.
Dnes sme vďaka Gunterovi Demnigovi symbolicky oživili pamiatku našich židovských občanov.
Chodníky nevedia rozprávať. Ale ak by ten na Škultétyho dokázal prehovoriť, tak by si možno spomenul na osemčlennú rodinu Ecksteinovcov, ktorá žila na tomto mieste. V apríli 1942 boli odvedení do transportu dvaja najstarší synovia, Jakub a Šalamún. A presne v dnešný deň pred 81 rokmi, 10. júla 1942, boli odvedení ďalší piati z rodiny, otec Jozef, matka Berta, synovia Jeremiáš a Emanuel, aj najmladšia 13-ročná Juditka. O týždeň neskôr, 17. júla 1942, odviedli aj posledného člena, 17-ročného mladíka Maximiliána Ecksteina.
Žiaden z nich hrôzy nacizmu neprežil. Meno Maximiliána je však dodnes zapísané v liste vlastníctva tejto budovy. A od dnes bude zaznamenané aj pred jej vstupom – aby osud Maximiliána i celej jeho rodiny bol na očiach okoloidúcim, vyrytý v kameni zmiznutých. Zmiznutých, ale nie zabudnutých.
Autor správy, foto a správu publikoval Mesto Topoľčany on Facebook
