PO NIEKOĽKÝCH ROKOCH JE TU OPÄŤ PREMNOŽENIE HRABOŠOV A OPÄŤ SA HĽADAJÚ RÝCHLE, ZÁZRAČNÉ RIEŠENIA, KTORÉ VŠAK MÔŽU MAŤ DEVASTAČNÉ DOPADY NA PRÍRODU. RAZ JE TO TRÁVENIE HRABOŠOV JEDMI, KTORÉ MÔŽE SEKUNDÁRNE OHROZIŤ NAJVZÁCNEJŠIE DRUHY. INOKEDY SÚ TO NÁVRHY NA LIKVIDÁCIU BIOPÁSOV, ČO BY VŠAK ZNIČILO PRIESTOR PRE UBÚDAJE VTÁCTVO, ZVER A OPEĽOVAČE.
Vzhľadom na to, že premnoženie hrabošov niektorí v tomto roku spájajú s biopásmi, je namieste sa pýtať, či sú práve hraboše zodpovedné za tento problém. Vrchol premnoženia hraboša sme naposledy zažili v rokoch 2019 a 2014, pričom na základe dlhodobých monitoringov vedci predpovedali, že ďalšie premnoženie bude práve v sezóne 2024. Počas predošlých premnožení žiadne biopásy neboli, a aj tak niektoré podniky hlásili škody aj na viac ako polovici úrody. V minulom aj tomto roku zároveň hlásia škody aj podniky, ktoré do ekoschémy nevstúpili a biopásy nezaložili. Tvrdenie, že práve v tomto roku sú za premnoženie hrabošov zodpovedné biopásy je veľmi závažné, a vyžaduje si teda aj nespochybniteľné dáta, že za premnoženie sú zodpovedné práve biopásy a nie pravidelná gradácia početnosti. V diskusiách o rušení biopásov preto očakávame, že ich predstavia odbornej aj širokej verejnosti tí, ktorí tvrdia, že problémom sú práve biopásy, keďže my o vedeckých prácach, ktoré by toto dokazovali vedomosť nemáme.
Ak by sme sa predsa len rozhodli kvôli hrabošom biopásy zrušiť, čo bude výsledkom? Naozaj sa chceme vrátiť do stavu, kedy sme mali najväčšiu priemernú rozlohu polí v EÚ? Naozaj sa chceme vrátiť do stavu, v ktorom nastavenie poľnohospodárskej politiky nútilo poľnohospodárov hospodáriť tak intenzívne, že stovky hektárov veľké polia sa oprávnene nazývali agrárna púšť? Naozaj sa chceme vrátiť do stavu, kedy polia budú tak veľké, že ich opeľovače ani nezvládnu preletieť?
Sme presvedčení, že zrušenie podpory biopásov by nevyriešilo problém s premnožením hrabošov a v rokoch 2027-2029 by sa aj tak premnoženie zopakovalo. No výsledkom by bolo, že by navyše zmizli jediné biotopy, ktoré sú dnes v mnohých územiach slovenských nížin ako jediné k dispozícii pre prežívanie najviac ohrozených druhov.
Monitoring ukázal, že na biopásoch bola násobne vyššia početnosť poľných druhov vtáctva aj ohrozených druhov vtáctva. Biopásy pomohli jarabiciam, dropom, sokolom kobcovitým, mnohým iným druhom zveri a opeľovačom. Biopásy pomáhajú aj vodozádržnej kapacite pôdy, pomáhajú zmierňovať eróziu pôdy, pomáhajú sekvestrácii uhlíka, prežívanie opeľovačov.
Zrušenie biopásov a povinného delenia veľkých polí by bolo fatálnou chybou, keďže dnes biopásy pokladáme v agrárnej krajine za nenahraditeľné. Nik totiž zatiaľ neprišiel s lepšou aspoň trochu realizovateľnou alternatívou, ktorá by riešila vyššie uvedené problémy. Rušenie biopásov by nás vrátilo k najhorším chybám kolektivizácie a komunizmu, ktoré veríme, že už sú prežité. Preto dúfame, že diskusia ohľadne problémov (ktoré vieme, že sú pre poľnohospodárov veľké a sami sa snažíme intenzívne hľadať riešenia) s premnožením hrabošov sa bude viesť hlavne s cieľom úpravy manažmentu biopásov v rokoch s gradáciou hrabošov, tak aby sa eliminovali škody, no diskusia sa nebude viesť smerom k rušeniu biopásov, ktoré zásadne odmietame.
Celé stanovisku k premnoženiu hrabošov a diskutovaného súvisu s biopásmi nájdete tu: http://vtaky.sk/stranka/360-Array.html
Autor správy, foto a správu publikoval SOS/BirdLife Slovensko on Facebook Zdroj Read More
