Niekedy sme jednoducho pocítili únavu z každodenného života, únavu z toho, že sme my sami riskovali pred gumeným múrom sveta, v ktorom sa zdá, že vždy prevládajú zákony tých najprefíkanejších a najsilnejších. Inokedy sme sa cítili bezmocní a znechutení pred silou zla, konfliktmi, ktoré rozbíjajú vzťahy, logikou vypočítavosti a ľahostajnosti, ktorá akoby vládla spoločnosti, pred rakovinou zvrátenosti – toľko je toho -, šírením nespravodlivosti, ľadovým vetrom vojny. A dokonca sme sa možno stretli tvárou v tvár so smrťou, pretože nám vzala sladký pocit z prítomnosti našich drahých alebo sa nás dotkla v chorobe či nešťastí, a my sme sa stali korisťou rozčarovania a prameň nádeje vyschol. Tak sa pre tieto alebo iné situácie – každý pozná tie svoje – naše cesty zastavujú pred hrobmi a my zostávame nehybne plakať a nariekať, sami, bezmocní a opakujeme to naše „prečo“. Celá reťaz otázok „prečo“…
#pápežFrantišek

Autor správy, foto a správu publikoval Vatican News on Facebook Zdroj Read More
Napíšte nám v prípade preklepu alebo chyby v článku. Ďakujeme