islovak.sk

online denné spravodajstvo – žijeme Slovenskom…

Sv. Ján Berchmans SJ, rehoľník (13. marca 1599 – 13. augusta 1621) Jezuitský scholastik, ktorého duchovným vzorom bol spolubra…

Sv. Ján Berchmans SJ, rehoľník
(13. marca 1599 – 13. augusta 1621)

Jezuitský scholastik, ktorého duchovným vzorom bol spolubrat jezuita Alojz Gonzága a ktorého ovplyvnil tiež príklad anglických jezuitských mučeníkov.

Pochádzal z Diestu. Ako 17-ročný vstúpil do jezuitského rádu a po dvoch rokoch ho poslali študovať do Ríma. Bol vzorom radostného svätca, ktorého úsilie o svätosť sa zakladalo na troch bodoch: na vzťahu k Božej Matke, na vzťahu k Eucharistii a na vzťahu k dôslednosti pri dodržiavaní základných i menej dôležitých pravidiel (svojho rádu), ku ktorým sa zaviazal. Zomrel vo veku 22 rokov v Ríme.

Narodil sa 13. marca 1599 v meste Diest v Brabantsku, dnes v Belgicku. Mal štyroch súrodencov a ich matka Eliška vo veku 9 rokov vážne ochorela. Jej otec John bol obuvník a malý John sa snažil doma čo najviac pomáhať a veľa času trávil pri matkinej posteli. Cestou do školy a zo školy sa denne zastavoval, aby videl sviatostného Spasiteľa. Bol nadaný a mal srdce plné lásky, ktoré pestoval rôznymi obeťami a odriekaniami.

Rodičia, aby podporili jeho túžby a schopnosti, zariadili, aby ho vzdelávali miestni premonštráti pod vedením otca Petra Emmericha. Hoci medzi chovancami kláštora veľmi vynikal, z finančných dôvodov musel prerušiť svoje vzdelávanie. Božia Prozreteľnosť však pre neho našla inú cestu prostredníctvom kanonika Dr. Froymonda, ktorý vzhľadom na svoj vek potreboval ošetrovateľa. Ján mu ju ochotne dal a jeho otec kanonik mu umožnil študovať latinčinu na gymnáziu v Mechline. Jezuiti ho po dvoch rokoch prevzali a po kompenzačných skúškach umožnili nadanému študentovi pokračovať vo vyššom ročníku.

Ján viedol aj mariánsku spoločnosť v Mechline a mal veľmi vrúcny vzťah k Panne Márii. Pred jej sviatkami sa postil a na jej počesť zložil sľub večnej čistoty s túžbou byť hoden jej lásky. Denne sa modlil Žaltár svätého Bonaventúru, snažil sa žiť skromne a neustále myslieť na Pannu Máriu a vyhýbať sa hriechu. Hieronymove listy o pustovníkoch a kniha Život svätého Alojza mu tiež pomohli pokračovať na ceste k svätosti. To ho priviedlo k rozhodnutiu vstúpiť do Spoločnosti Ježišovej. Veľmi sa chcel uistiť, že je to Božia vôľa. Preto znásobil svoje modlitby a asketické skutky a neočakávaný dar 25 zlatých rozdelil na tri časti. Prvú dal chudobným, druhú na skrášlenie mariánskeho chrámu v Montaigui a tretiu na omšu pri oltári Panny Márie vo svojom rodisku. Potom s pevnou istotou vyhlásil, že bude jezuitom, a zveril sa svojmu duchovnému sprevádzajúcemu, že sľúbil P. Márii, že sa bude usilovať dosiahnuť svätosť, a zistil, že sa jej to páči. So súhlasom rodičov si 25. septembra 1616 v Mechline obliekol rehoľný habit a presne o dva roky neskôr zložil rehoľné sľuby. Po nich bol poslaný na ďalšie štúdium do Ríma.

Ján bol vo svojom novom kruhu šíriteľom radosti a príkladom dôsledného rehoľníka s veľkou srdečnosťou. Napriek tomu často prevracal oči a žil asketicky. Rád slúžil pri stole s pokorou a láskavosťou. Miloval všetkých, ale nenávidel hriech a bol veľmi opatrný pri najmenšom nebezpečenstve hriechu. Jeho najväčšou láskou bola eucharistia a služba pri oltári. Jeho vzťah s Pannou Máriou ho dokonale pripravil na sväté prijímanie, na ktoré sa vždy začal pripravovať dlho predtým. Sám povedal, že láska k nej je pre neho najdôležitejším prostriedkom, aby pokračoval na ceste svätosti. Denne sa modlil ruženec, najmä počas častých silných bolestí hlavy. Láska ho posilňovala k modlitbe a modlitba k obete. Výsledkom bola láska k bratom. Rád sa o nich staral v chorobe, robil za nich domáce práce a sprevádzal nedeľných kazateľov po uliciach Ríma. Ospravedlňoval ich chyby a zabúdal na ich krivdy. Aj on sám prežíval obdobia bezútešnej modlitby a pochybností. Dosiahol však umenie rozoznávania svojich duchovných hnutí.

P. J. Windey SJ cituje slová Jánovej modlitby: „V tvojej spoločnosti, Pane, som suchá ratolesť; neodrezávaj ma od viniča, ale z tvojho milosrdenstva nech do mňa prúdi šťava tvojej milosti“ – vyznanie vyslovené s dôverným úsmevom.

Ján dostal 5. augusta 1621 záchvat chrlenia krvi. Uzdravil sa z toho a na druhý deň bol vyzvaný, aby zastupoval istého lekára v učenom spore, ktorý sa nedostavil na pojednávanie do gréckeho kolégia. Ján sa tejto úlohy zhostil výborne, ale rečnícka námaha v horúcom dni v preplnenej sále bola pre jeho podlomené zdravie veľkou záťažou. Dostal zimnicu a možno aj spomínaný zápal pľúc. Strasti choroby prijímal v odovzdanosti do Božej vôle a v očakávaní pozemského konca. V nasledujúcich dňoch vyjadril radosť a potešenie z toho, že sa počas piatich rokov svojho pôsobenia v ráde vedome nedopustil hriechu. Navštívil ho generál rádu, nechal si prečítať životopis svojho obľúbeného svätca Alojza Gonzágu a ku koncu sa pustil do chválospevu. Potom bratom pripomenul ich synovskú úctu k Božej Matke a jednému z bratov predpovedal skoré stretnutie vo večnosti. Zomrel vo veku 22 rokov s krížom, ružencom a knihou rehoľných pravidiel v ruke. Boli tým najcennejším z jeho pozemského majetku.

Pápež Pius IX. ho v roku 1865 blahorečil a pápež Lev XIII. ho 22. januára 1888 kanonizoval a zároveň vyhlásil za patróna miništrantov, študentov a jezuitských scholastikov. Spolu s Alojzom Gonzágom a Stanislavom Kostkom bol povýšený na patróna mládeže.

Zdroj: catholica.cz

Autor správy, foto a správu publikoval JEZUITI.sk on Facebook Zdroj Read More
Napíšte nám v prípade preklepu alebo chyby v článku. Ďakujeme

LEAVE A RESPONSE

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *