Sv. Jozef Pignatelli SJ, kňaz

Jozef Pignatelli, (Giuseppe Pignatelli, 1737-1811), kňaz Spoločnosti Ježišovej, ktorý sa usiloval oživiť v tom čase takmer zaniknutú rehoľnú rodinu, vynikal dobročinnosťou, pokorou a morálnou bezúhonnosťou, pričom sa vždy usiloval o väčšiu Božiu slávu.

Jozef sa narodil 27. decembra 1737 v Zaragoze v Španielsku vojvodovi Antoniovi a markíze Frančeske Mancavo. Ako dvanásťročný vstúpil so svojím bratom Mikulášom do Spoločnosti Ježišovej, kde podal obdivuhodné dôkazy hrdinstva a cnosti. Ako pätnásťročný 8. mája 1751 vstúpil do noviciátu aragónskej provincie, domu posväteného prítomnosťou svätého Petra Clavera, apoštola černochov. Tam vynikal zbožnosťou, štúdiom a praktizovaním lásky. Naliehavo žiadal, aby ho poslali do misií medzi amerických Indiánov, ale jeho sľuby nemohli byť splnené: jeho zdravie bolo veľmi zlé. Uzdravil sa však a v decembri 1762 bol vysvätený za kňaza.

Ako učiteľ gramatiky na kolégiu v Zaragoze preukázal osobitnú pedagogickú zručnosť a spojil vyučovanie s praktickým učením cností. Zároveň navštevoval väznice a venoval sa odsúdeným na smrť, za čo si vyslúžil obľúbenú prezývku Otec obesených. Hoci mal len tridsať rokov, bol už mužom, ktorý vedel poradiť, a jeho horlivosť sa uplatnila aj pri obrane Spoločnosti, ktorá bola vystavená potupnej vojne.

V rokoch 1759 až 1768 boli jezuiti vyhnaní z portugalského panstva, rozpustení vo Francúzsku, deportovaní zo Španielska, z Kráľovstva dvoch Sicílií, z Parmy, Piacenzy a Malty. Zo Španielska boli jezuiti nalodení na trinásť obchodných lodí, sprevádzaných tromi kráľovskými korvetami pod velením Antonia Carcelò, a deportovaní do pápežských štátov. Ale v tejto flotile utečencov bol ešte jeden lodivod, Jozef Pignatelli, ktorý od toho dňa prevzal kormidlo rozptýlenej spoločnosti a s Božou pomocou ju bezpečne viedol cez moria a mestá Talianska, dokonca aj uprostred nových a silnejších búrok.

Pápež Klement XIII. slávnostne protestoval proti vyháňaniu jezuitov bulou „Apostolicum“, ale dosiahol opačný účinok. Francúzska revolúcia a neskôr napoleonské vojny okolo neho vytvorili situáciu neistoty a strachu, ale nakoniec zvíťazil Blahoslavený. V Colorne, v Parmskom vojvodstve, neskôr v Ríme a Neapole sa mu podarilo obnoviť domy svojej milovanej Spoločnosti.

Jozef Pignatelli zomrel 15. novembra 1811 v Ríme, ktorý bol v tom čase pod francúzskou okupáciou, na krvácanie spôsobené tuberkulózou, ktorá sa u neho začala v predchádzajúcom mesiaci. Jeho pozostatky dnes odpočívajú v relikviári pod oltárom Kaplnky umučenia v kostole Del Gesù v Ríme.

Jeho kanonizácia bola spustená za pápeža Gregora XVI. Pápež Pius XI. ho blahorečil 21. mája 1933 a pápež Pius XII. ho kanonizoval 12. júna 1954.

(Zdroj: santiebeati.it)

Autor správy, foto a správu publikoval JEZUITI.sk on Facebook Zdroj Read More
Napíšte nám v prípade preklepu alebo chyby v článku. Ďakujeme