Sv. Klaudius la Colombière SJ, kňaz

Bol francúzsky jezuita a predstavený domu Paray-le-Monial, kde bol duchovným sprevádzajúcim Margity Márie Alacoque a veľkým šíriteľom úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.

Klaudius (fr. Claude), tretie dieťa notára Bertranda La Colombièra a Margaret Coindatovej, sa narodil 2. februára 1641 v Saint Symphorien d’Ozon v Dauphine na juhovýchode Francúzska. Po tom, ako sa rodina presťahovala do Vienne, začal Claude svoje vzdelanie práve tam a štúdium rétoriky a filozofie dokončil v Lyone.

V tomto období Claude prvýkrát pocítil svoje povolanie k rehoľnému životu v Spoločnosti Ježišovej. O motívoch, ktoré ho viedli k tomuto rozhodnutiu, nevieme nič. Z jedného z jeho raných zápiskov však vieme, že „mal strašnú averziu voči prijatému životu“. Toto tvrdenie nie je ťažké pochopiť každému, kto pozná Claudov život, pretože mal veľmi blízko k svojej rodine a priateľom a bol veľmi naklonený umeniu a literatúre a aktívnemu spoločenskému životu. Na druhej strane nebol človekom, ktorý by sa riadil predovšetkým svojimi pocitmi.

V sedemnástich rokoch vstúpil do jezuitského noviciátu v Avignone. V roku 1660 prešiel z noviciátu do kolégia, tiež v Avignone, kde zložil prvé sľuby a dokončil štúdium filozofie. Potom bol ďalších päť rokov profesorom gramatiky a literatúry na tej istej škole.

V roku 1666 odišiel na štúdium teológie do kolégia v Clermonte v Paríži. Claude, ktorý sa už predtým vyznačoval taktom, rozvahou a oddanosťou humanitným vedám, dostal od nadriadených v Paríži ďalšiu úlohu – vyučovať deti ministra financií Ľudovíta XIV., Jeana Baptistu Colberta.

Po skončení teologických štúdií sa Claude vrátil do Lyonu a stal sa kňazom. Istý čas bol učiteľom v kolégiu, potom kazateľom na plný úväzok a moderátorom niekoľkých mariánskych kongregácií.

Claude sa preslávil solídnymi a vážnymi kázňami. Boli šikovne zamerané na konkrétnych poslucháčov a verne inšpirované evanjeliom sprostredkúvali jeho poslucháčom pokoj a dôveru v Boha. Jeho publikované kázne prinášali a stále prinášajú významné duchovné ovocie. Vzhľadom na miesto a krátke trvanie jeho služby sú jeho kázne v porovnaní s kázňami známejších rečníkov prekvapivo svieže.

Rok 1674 bol pre Clauda rozhodujúci, bol to rok jeho tretej probácie v Maison Saint-Joseph v Lyone. Počas zvyčajného mesiaca exercícií ho Pán pripravoval na poslanie, pre ktoré bol vyvolený. Jeho duchovné zápisky z tohto obdobia umožňujú krok za krokom sledovať boje a víťazstvá ducha, tak neobyčajne priťahovaného všetkým ľudským, ale zároveň tak veľkodušného voči Bohu.

Zložil sľub, že bude dodržiavať všetky konštitúcie a pravidlá Spoločnosti Ježišovej, sľub, ktorého cieľom nebolo ani tak zaviazať ho k sérii drobných predpisov, ako skôr reprodukovať ostrý ideál apoštola, ktorý tak bohato opísal svätý Ignác. Claudovi sa tento ideál zdal taký veľkolepý, že ho prijal za svoj program svätosti. O tom, že to bolo skutočne pozvanie od samotného Krista, svedčí následný pocit vnútorného oslobodenia, ktorý Claude zažil spolu s rozšírenými obzormi apoštolátu, o ktorých svedčí vo svojom duchovnom denníku.

Dňa 2. februára 1675 zložil slávnostnú profesiu a bol vymenovaný za rektora kolégia v Paray-le-Monial. Nie málo ľudí sa čudovalo tomuto prideleniu talentovaného mladého jezuitu na také odľahlé miesto, akým bolo Paray. Vysvetlenie zrejme spočívalo v tom, že predstavení vedeli, že v Paray žije skromná rehoľníčka z kláštora Navštívenia Panny Márie, Mária Alacoque, ktorej Pán zjavoval poklady svojho Srdca, ale ktorú premáhala úzkosť a neistota. Čakala, že Pán splní svoj sľub a pošle jej „môjho verného služobníka a dokonalého priateľa“, aby jej pomohla uskutočniť poslanie, na ktoré ju určil: zjaviť svetu nesmierne bohatstvo jeho lásky.

Po príchode otca Colombiéra a prvých rozhovoroch s ním mu Margita Mária otvorila svoju dušu a povedala mu o mnohých oznámeniach, ktoré, ako verila, dostala od Pána. Ubezpečil ju, že uznáva ich pravosť, a vyzval ju, aby všetko, čo sa ich týka, spísala, a urobil všetko, čo mohol, aby ju usmernil a podporil pri plnení prijatého poslania. Keď vďaka modlitbe a rozlišovaniu nadobudol presvedčenie, že Kristus chce, aby sa šírila úcta k jeho Srdcu, z Claudeho duchovných zápiskov je zrejmé, že sa tejto veci bezvýhradne zaviazal. V týchto zápiskoch je tiež zrejmé, že ešte predtým, ako sa stal spovedníkom Margity Márie, Clauda vernosť usmerneniam svätého Ignáca v Exercíciách priviedla ku kontemplácii Kristovho Srdca ako symbolu jeho lásky.

Po roku a pol pôsobenia v Paray odišiel páter La Colombière v roku 1676 do Londýna. Bol vymenovaný za kazateľa vojvodkyne z Yorku – veľmi náročná a chúlostivá úloha vzhľadom na podmienky, ktoré v tom čase v Anglicku vládli. V októbri sa usadil v paláci svätého Jakuba.

Okrem kázní v palácovej kaplnke a neúnavného ústneho i písomného duchovného sprevádzania sa Claude venoval dôkladnému poučovaniu mnohých ľudí, ktorí sa snažili o zmierenie s Cirkvou, ktorú opustili. A aj keď mu hrozilo veľké nebezpečenstvo, mal útechu, že videl mnohých, ako sa s ňou zmierili, takže po roku povedal: „Viem: Mohol by som napísať knihu o Božom milosrdenstve, ktoré som videl prejavovať, odkedy som sem prišiel!“

Intenzívne pracovné tempo a zlé podnebie spolu podlomili jeho zdravie a začali sa objavovať známky vážnej pľúcnej choroby. Claude však neurobil žiadne zmeny vo svojej práci ani v životnom štýle.

Odrazu, koncom roka 1678, bol hanlivo obvinený a zatknutý v súvislosti s „pápežským sprisahaním“ Tita Oatesa. Po dvoch dňoch ho previezli do prísneho väzenia King’s Bench Prison, kde zostal tri týždne v mimoriadne zlých podmienkach až do svojho vyhostenia z Anglicka na základe kráľovského dekrétu. Toto utrpenie ešte viac oslabilo Claudov zdravotný stav, ktorý sa po návrate do Francúzska so vzostupmi a pádmi rýchlo zhoršoval.

V lete 1681 sa vrátil do Paray vo veľmi zlom stave. Dňa 15. februára 1682, v prvú pôstnu nedeľu, k večeru Claude utrpel silné krvácanie, ktoré ukončilo jeho život.

Pápež Pius XI. 16. júna 1929 blahorečil Clauda La Colombière, ktorého charizmou bolo podľa svätej Margity Márie Alacoque privádzať duše k Bohu po evanjeliovej ceste lásky a milosrdenstva, ktorú nám zjavil Kristus.

(Zdroj: vatican.va)

Autor správy, foto a správu publikoval JEZUITI.sk on Facebook Zdroj Read More
Napíšte nám v prípade preklepu alebo chyby v článku. Ďakujeme