Toto „miesto“, kam Ježiša vzal oblak, v nadväznosti na Ž 110, 1 označuje výrazom „sedieť (či stáť) po Božej pravici“. Čo to znamená? Nemyslí sa tým vzdialený kozmický priestor, kde by si Boh bol takrečeno postavil svoj trón a na tomto tróne pridelil takú kvalitu ako všetky ostatné priestory. Boh je Boh – on je predpokladom a základom každej priestorovosti, ktorá existuje, no sám k nej nepatrí. Boh je Pánom a Tvorcom všetkých priestorov. Jeho prítomnosť nemá priestorový, ale výlučne božský charakter. „Sedieť po Božej pravici“ znamená mať účasť na tejto Božej moci nad priestorom. Lúčiaci sa Ježiš teda nejde niekam na vzdialenú hviezdu. Vstupuje do spoločenstva moci a života so živým Bohom, vstupuje do Božej nadpriestorovosti.“ Odvažujem sa povedať rečou modernej scifi fantázie, že Ježiš svojím Nanebovstúpením otvára „nebeskú bránu“, čo bolo naznačené pri jeho smrti, keď sa roztrhla opona v chráme, za ktorou prebýval Boh. Tá bola iba predobrazom tej skutočnej opony, toho závesu, nekonečnej priepasti medzi Bohom a človekom, ktorú Ježiš definitívne prekonal a otvoril novú bránu komunikácie medzi nekonečným Bohom, prebývajúcim „v neprístupnom svetle“, a on, Ježiš, je mediátorom, prostredníkom tejto novej komunikácie, ktorý je naším zástancom, naším vyslancom u Boha, ktorý sa za nás prihovára ako náš Veľkňaz. To znamená, že Ježišov odchod vlastne znamená jeho novú prítomnosť medzi nami, zo samotného jadra reality, ktorou je Boh, ktorý všetko udržuje svojou stvoriteľskou božskou mocou.
Viac tu: https://blog.postoj.sk/78731/jezis-neodisiel-niekde-ku-hviezdam-ale-do-bozej-dimenzie

Autor správy, foto a správu publikoval Farnosť Svätej rodiny (BA-Petržalka II.) on Facebook Zdroj Read More
Napíšte nám v prípade preklepu alebo chyby v článku. Ďakujeme