Učme sa pokore

Roky apelujem na sebestačnosť vo výrobe potravín. Znelo to úsmevne, pretože regály v obchodných reťazcoch boli plné a zovšadiaľ sa na nás valili zľavy. Slovensko dováža zemiaky, cukor, oleje, obilniny, mäso a hydinu. Komodity, ktoré sme vyrábali a navyše, čistejšie a vo vyššej kvalite. Začnime, preboha, znova. Kedy sa vláda poučí? Dotácie domácim poľnohospodárom sa vyplatia. Garantujú zamestnanosť, istotu a zníženie prepravy.

Roky píšem, že energetická sebestačnosť je faktorom národnej bezpečnosti. Vodné elektrárne postavili komunisti. Dnes na to nemáme. Uhoľné sme zavreli. Jadro sme spochybnili. Zato máme konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji. O plyne a cenách benzínu ani nehovorím. Vraj budeme plyn voziť tankermi. Voziť môžeme, ale kto na to bude mať? A čo uhynuté veľryby?

Zvykli sme si mať všetko na úver. Veď, hypotéka. A dnes? Kto nahradí dodávky z Ukrajiny a Ruska pre náš automobilový priemysel? Už nejde o to, v čom sa budeme voziť, ale o holé zachovanie práce. Vláda podcenila podporu domácich firiem. Akú istotu cítime v koncernoch? Na černozemi stoja cudzie logistické centrá. Amerika nám dovezie všetko. Zbrane aj spôsob života.

Prežili sme pandémiu. Ukrajinská kríza bude stáť republiku miliardy. Programové vyhlásenie vlády sa rozplynulo. Aj Plán obnovy. Najnovšie je témou cenzúra. Vláda nám hovorí, čo si máme myslieť. My si už nemyslíme nič. Chceme mier, prácu a chlieb. Prežili sme Turkov, maďarizáciu, Tretiu ríšu a budovanie socializmu. Čaká nás vďaka za nastolenie mieru. Určite nebude zadarmo. A rožky budú na Mikuláša, ako kedysi mandarínky. Autor správy, foto a správu publikoval Slovenská národná strana on Facebook Zdroj Read More