Uplynulý týždeň bol síce prázdninový, ale veci na Slovensku sa odohrávali v divokom tempe. Týždeň začal expresne podpísanou novelou zákona o prechode RTVS pod SNS. Hoci prezident avizoval, že na novelu si zoberie čas, napokon to dopadlo podľa očakávaní a vo všetkom vyhovel SNS a Smeru a definitívne tak na Slovensku máme vládny rozhlas a televíziu.

Zverejnené bolo aj dlhoočakávané rozhodnutie ústavného súdu o nových trestných kódexoch. Podanie na ústavný súd sa ukázalo ako opodstatnené, keď niektoré ustanovenia súd označil ako protiústavné. Väčšinu zákona však súd odobril, takže nižšie tresty za korupciu sú už realitou. Škoda, že vláda takto expresne nerieši aj veci, ktoré trápia normálnych ľudí, ktorí sa korupcii bežne nevenujú.

Tento týždeň sme si pripomenuli aj jeden z významných štátnych sviatkov, ktorého odkaz máme aj v preambule ústavy. Na jednej strane chcem oceniť, že si štát chcel a dokázal pripomenúť sviatok príchodu Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska. Schopnosť dôstojne osláviť svoje sviatky považujem za základný prejav vyspelosti národa. A zároveň nerozumiem, prečo predseda vlády musí aj takúto oslavu zneužiť na šírenie svojej bezobsažnej nenávistnej agendy. Je to nedôstojné a nízke. Ak chce pán premiér niečo budovať, namiesto hrádz proti imaginárnym hrozbám môžeme začať dopravnou infraštruktúrou alebo dôstojnými nemocnicami, ktoré občania pocítia oveľa viac.

Skvelý zážitok nám však dali naši futbalisti, ktorí takmer dokázali vyradiť obrovského favorita z Anglicka a od postupu ich delili naozaj sekundy. Síce to nedopadlo dobre a je to obrovská škoda, ale aj tak bolo veľkým potešením sledovať, že sa veľkého súpera nezľakli, bojovali celý zápas a keby postúpili, nikto by sa nemohol čudovať. Chalani, ďakujem ešte raz za skvelý zážitok!

A napokon, z prieskumu Ipsosu sme sa dozvedeli aj zaujímavý poznatok o skutočnom vlastenectve – najväčšiu ochotu bojovať za svoju vlasť so zbraňou v ruke deklarovali voliči PS a Demokratov. Asi nebudete prekvapení, kto má túto ochotu naopak najnižšiu – áno, sú to voliči pseudovlastencov, ktorí riešia hlavne národné menu a ochranu národných parkov ich výrubom. Toto je len ďalší dôkaz toho, čo som vnímal celý ostatný rok: som presvedčený, že skutoční vlastenci nie sú tí, čo svoju nenávisť a frustráciu balia do národných farieb. Skutočné vlastenectvo znamená mať rád svoju krajinu, znamená to, že nám záleží na našej budúcnosti a sme za ňu ochotní aj bojovať. To považujem za dobrú správu a zároveň veľkú výzvu do ďalších mesiacov.

Prajem vám úspešný týždeň. Autor správy, foto a správu publikoval Ivan Korčok on Facebook Zdroj Read More