V roku 1968 a po ňom sa písala aj história bežných ľudí, ktorí si žili svoje pokojné životy v mestách a dedinách Československa. Vtrhnutie vojsk Varšavskej zmluvy pod taktovkou Sovietskeho zväzu na územie nášho štátu v noci z 20. na 21. augusta zmenilo život každej rodiny, každého občana. Najmä tí, ktorí boli v 1968 ešte deťmi či mladými ľuďmi, hodnotia udalosti s odstupom času: obzerajú sa za obdobím, ktoré im zobralo budúcnosť.

Normalizáciou nazývame obdobie komunistického režimu po roku 1968. K moci sa dostalo vedenie KSČ na čele s Gustávom Husákom, ktoré bolo plne lojálne Moskve. Režim nebol taký tvrdý ako v 50. rokoch, no prenasledoval svojich oponentov najmä zamedzením možnosti ich adekvátneho spoločenského uplatnenia. Z občanov, ktorých znova zatvoril za železnú oponu (t. j. znemožnil im slobodne cestovať), vytvoril navonok lojálnu masu, ktorá neprejavovala svoje politické názory.

„V každej bytovke existovala medzi susedmi polarizácia názorov na to, čo sa deje. A určite nikto netúžil, aby niektoré z detí nejakou poznámkou vonku nenarobilo problémy. Postoj rodičov k určitým politickým situáciám som skôr vycítila. Počas Pražskej jari najmä z ich úsmevov a radosti v očiach, keď sa v telke zjavil napríklad Dubček a Silvestrovský program bol zrazu zábavnejší. Naši u nás nepestovali výchovu voľného, otvoreného dialógu o čomkoľvek. Na politické témy už tobôž. Keď sa u nás v auguste pri bytovke zjavil nápis CHRUŠČOV VSTÁVAJ! BREŽNEV SA ZBLÁZNIL, na ďalší deň už bol premazaný. Mňa fakt spätne po rokoch asi najviac zaráža ako všetci, vrátane našich, susedov či učiteľov, robili mŕtveho chrobáka. A vlastne my deti sme s nimi tú hru hrali tiež.“ – spomína Alena zo Svitu.

Máte aj vy osobnú či rodinnú skúsenosť s normalizáciou?

Zdroj:
https://www.upn.gov.sk/sk/tzv–normalizacia-a-aktivity-disentu/

Autor správy, foto a správu publikoval Úrad vlády Slovenskej republiky on Facebook