ZVESTOVANIE – MÁRIA SA SVÄTO PONÁHĽA (dať svoje „áno“ Bohu)

Zvestovanie je dosť prehliadaný sviatok, napriek tomu, že je to liturgicky slávnosť. Vo svete jestvuje hnutie povzbudzujúce pápeža, aby tento sviatok bol cirkevne prikázaný. Je to sviatok Pána, lebo sa v tento deň slávi najväčšie a najskrytejšie tajomstvo našej viery: Vtelenie Božieho Syna, tajomstvo, ktoré umožnilo všetky ostatné tajomstvá našej viery, samotné Vykúpenie. V Ríme som mal pred rokmi príležitosť skupinu veriacich z Mexika, ktorí sa usilujú o to, aby tento sviatok mal najvyššiu prioritu medzi kresťanskými sviatkami.

Na guadalupskom obraze je zobrazená Mária práve v situácii opísanej v dnešnom Evanjeliu, v okamihu Vtelenia, nie s dieťaťom na rukách, ale s dieťaťom v lone, ako stojaca, pripravená, PONÁHĽAJÚCA SA splniť Božiu vôľu: “Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova”, je v pohybe, ponáhľa sa (na obraze to naznačuje jemne zdvihnuté koleno, ktoré poukazuje na to, že Mária kráča). Sv. Bernard nádherne vyjadril Máriino áno, ktoré dala Bohu pri Zvestovaní a ktoré totálne zmenilo beh dejín: “Blahoslavená Panna, otvor srdce viere, pery vyznaniu a lono Stvoriteľovi. Hľa, ten, ktorého očakávajú všetky národy, klope vonku na dvere. Ak budeš váhať, on odíde a ty znova začneš s bolesťou hľadať toho, ktorého tvoja duša miluje. Vstaň, bež a otvor! Vstaň s vierou, bež s oddanosťou, otvor vyznaním! Povedz: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“

Máriino áno zmenilo beh dejín. Aj my máme svoje zvestovania, Božie pozvania, vnuknutia nových Božích požiadaviek, či prozreteľnostné udalosti pozývajúce nás k novým úlohám. Sme ľuďmi takéhoto áno? Alebo sme ľuďmi odmietavého nie. Alebo sme ľuďmi, ktorí sa pri takýchto pozvaniach pozerajú inde, akoby sme nepočuli a nevideli Božie pozvania? Boh potrebuje aj dnes naše áno, stále nové áno. Aj dnes Boh cez tieto áno môže meniť dejiny.

Všimnime si, že anjel Márii hovorí nielen o milosti Vtelenia, ktorú dostane Mária, ale aj o milosti Alžbety. Koľkokrát sa stáva nám kresťanom, že sa nevieme tešiť z Božej milosti, ktorá pôsobí v druhých, lebo nás to nezaujíma. Vidieť milosť v druhých ako milosť aj pre mňa, obohatenie pre mňa, to je základ skutočne synodálnej Cirkvi, pripravenej odpovedať na vnuknutia Ducha. Je založená na stretnutiach v Duchu Svätom, na rozhovore v Duchu.

Mária sa ponáhľala hneď po Zvestovaní slúžiť. Sv. Ambróz to takto komentuje: „Milosť Svätého Ducha nepozná pomalosť ani únavu.“ Mária sa ponáhľala do hornatého kraja. Ponáhľala sa nie tak, ako sa ponáhľame my. Nebola strhaná a nepokojná. Toto ponáhľanie je ponáhľanie lásky. Naše snahy sú často prázdne a jalové, plné nepokoja, lebo nie je v nás Božej prítomnosti. „Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, ale potrebné je len jedno.“ Ak naše snahy nie sú dôsledkom Božej prítomnosti, Božej lásky, tak sa ponáhľame zbytočne, už sme zmeškali. Mária nemusela robiť veľké aktivity. Stačilo pozdraviť Alžbetu a milosti sa vyliali na túto jej príbuznú i na jej dieťa.

Dobré ponáhľanie sa nás vždy posúva nahor a k druhým. Na druhej strane existuje aj nie dobré ponáhľanie sa, napríklad to, ktoré nás vedie k tomu, že žijeme povrchne, berieme všetko na ľahkú váhu, bez záväzkov a pozornosti, bez skutočnej účasti na veciach, ktoré robíme; ponáhľanie sa ako zhon, keď žijeme, študujeme, pracujeme, stretávame sa s inými bez toho, aby sme do toho vložili hlavu, nieto ešte srdce.

Keď v nás pôsobí Božia milosť, pozýva nás “spomaliť krok a potlačiť nepokoj, aby sme pohliadli do očí, aby sme načúvali; alebo odložiť naliehavé úlohy, aby sme odprevadili niekoho, kto zostal na kraji cesty.” (pápež František) Buďme pripravení ponáhľať sa odpovedať na Božie pozvania ako Mária, odpútavať sa od seba samých a vykročiť smerom k druhým!

Autor správy, foto a správu publikoval Farnosť Svätej rodiny (BA-Petržalka II.) on Facebook Zdroj Read More
Napíšte nám v prípade preklepu alebo chyby v článku. Ďakujeme