AJ TOTO SÚ ĽUDIA, KTORÍ NÁM VYBOJOVALI SLOBODU – MEMORIÁL NEZABUDNUTÉHO BOJOVNÍKA

Azda poznáte vodácke preteky Hargašov memoriál, v ktorých už desaťročia súťažia v rýchlostnej kanoistike pretekári od deväťročných dievčat a chlapcov až po veteránov. Tento rok sa na bratislavskom Zemníku uskutočnilo v nepretržitom slede už 76 pokračovanie „Hargašáku“. Viete však, na koho počesť je memoriál už od roku 1946 pomenovaný?

„Ivan bol vyučený jemnomechanik, ktorý slúžil cez vojnu v armáde Slovenského štátu. Na východnom Slovensku však prebehol k partizánom a stal sa príslušníkom brigády Čapajev, oddielu Ščorč. Pôsobil v ňom ako míner,“ povedal nám partizánov synovec Juraj Hargaš. Dodal: „Počas Slovenského národného povstania 12. októbra 1944 kontroloval so svojím ruským spolubojovníkom pri dedine Krivá Oľka podmínovaný most a zamínovanú cestu. Nikto už nezistí, ako to presne bolo, ale je fakt, že nálož práve vtedy vybuchla.“

Ivan Hargaš, tretie dieťa zajatca prvej svetovej vojny a nemajetného krajčíra, bol aj dieťaťom Dunaja. Silný, zdravý, inteligentný, ambiciózny a chudobný. Rodičia nemali peniaze na to, aby ho nechali vyštudovať. No o to lepšie sa mu začalo dariť v športe. Skúšal aj basketbal, volejbal a futbal, no zvíťazila voda. Na dvojkanoe pretekal najskôr so svojím bratom Michalom, potom s Jánom Dinkom. Stal sa členom vodáckeho klubu Tatran v bratislavskej Karlovej Vsi. V ňom od jeho vzniku v roku 1935 vládlo nielen športové nadšenie, ale zmysel pre budovanie demokracie. Mladým ľuďom ju vštepoval najmä prvý predseda Tatrana, profesor histórie Vladimír Klecanda. Medzinárodne uznávaný odborník so vzdelaním aj z parížskej Sorbonny bol však po vzniku Slovenského štátu ako Čech nútený opustiť Bratislavu. Vrátil sa na Karlovu univerzitu v Prahe. Následne sa mu cez Juhosláviu a Francúzsko podarilo uniknúť pred nacizmom, aby pôsobil v čs. exilových orgánoch v Londýne. Jeho manželka Eva v roku 1942 zahynula v Osvienčime.

Vodák Ivan Hargaš patril k obľúbeným mladým chalanom. Aj on bol ústretový k iným, len nie k sfanatizovaným bratislavským Nemcom, ktorí sa pridali k nenávidenej nacistickej ideológii. Nehovoriac o tom, že Nemci okupovali Petržalku aj Devín, takže podstatne oklieštili „jeho“ vodácke územie. O to však zakrátko prišiel úplne, pretože ho povolali do armády. Po absolvovaní spojovacej poddôstojníckej školy v Novom Meste nad Váhom ho začiatkom leta 1944 odvelili na východné Slovensko. Mal sa podieľať na vyčistení tamojších lesov od partizánov. On však 10. júla 1944 urobil pravý opak. Pridal sa k nim. V Slanských vrchoch bojoval proti nacistickým jednotkám. V tom čase domov poslal tri listy. V prvom vysvetľoval prečo prebehol k partizánom. V druhom o. i. napísal: „O mňa strach nemajte, som na dobrom mieste, o moc lepšom ako v armáde. Však po vojne vám všetko porozprávam.“ V tom treťom, z 22. augusta 1944, odkázal: „Som zdravý, nič mi nechýba. Po vojne sa zídeme. Mišo nech pozdravuje vodákov.“ (Na skupinovej fotografii sú príslušníci partizánskej brigády Čapajev. V uniforme je náčelník štábu brigády major in memoriam Ľudovít Kukorelli. Ivan Hargaš je v civilnom obleku. Jeho synovec Juraj Hargaš na farebnej fotografii otvára jeden z minulých ročníkov Hargašovho memoriálu.)

Od Ľudovíta Kukorelliho, náčelníka štábu partizánskej brigády, pred vojnou aj výborného plavca a pästiara, dostal zručný a odvážny míner Ivan Hargaš 11. októbra 1944 v podstate bežný rozkaz. Zamínovať most a cestu pri Krivej Oľke (dnes iba Oľka) blízko Medzilaboriec. Nebolo to prvý raz. Veď so svojou jednotkou sa pričinil o zničenie železničných mostov, s cieľom prerušiť nacistické spojenie s východným frontom. Na ich konte boli aj lokomotívy či skoro tri desiatky nepriateľských motorových vozidiel. Úlohu so spolubojovníkmi už splnili, ale svedomitý Ivan ešte raz išiel skontrolovať, či sú míny nastražené tak, ako majú byť. Keď chcel ešte precíznejšie zamaskovať jednu z náloží, tá v tom momente vybuchla…

Nacisti najskôr nechali jeho telo na výstrahu ležať vedľa cesty. Otec s bratom sa po vojne už vzdávali nádeje, že ho v spoločnom hrobe nájdu. Stopou bola vreckovka vyšitá Ivanovou mamou. Jeho hrob je v bratislavskom Slávičom údolí.

Juraj Hargaš, tajomník Vodáckeho Klubu Tatran Karlova Ves, uviedol: „Tento rok 25. septembra si partizána Ivana Hargaša priamo svojim štartom uctilo približne 250 vodákov z 20 oddielov z celého Slovenska.“

Česť jeho pamiatke!

Autor správy, foto a správu publikoval Ministerstvo obrany Slovenskej republiky on Facebook Zdroj Read More
V prípade, že nájdete chybu alebo preklep prosím kontaktujte nás.