Kristína, Irena, Ema, Ines, Zuzka, Danijela, Jasmina, Miro, Vlado a Braňo sú srbskí Slováci. Niektorí majú srbské občianstvo, niektorí slovenské a niektorí dvojité. Jedno však majú spoločné. Všetci vyrástli ako Slováci mimo Slovenska – v Srbsku. 🇸🇰🇷🇸 Odmalička si zachovávali slovenské tradície a zvyky a hovorili po slovensky. Rovnako tak však poznajú aj srbský jazyk a kultúru. Všetci sa v istom momente ich životov rozhodli prísť do Bratislavy a veľká časť z nich si kladie otázku, kým vlastne sú. Kým žili v Srbsku, boli pre Srbov Slovákmi. Keď prišli na Slovensko, pre svojich vlastných – Slovákov, boli zrazu Srbmi.
Pocit, že vaše srdce patrí dvom krajinám a dvom kultúram, väčšina z nás nepozná. Mnohokrát môže byť ťažký. Mnohokrát môžete mať pocit, že neviete kam patríte. Oni, aj tisíce ďalších srbských Slovákov, s týmto pocitom bojujú. Ani náhodou to však nie je len nevýhodou. Majú neprenosnú a mimoriadne cennú skúsenosť života v dvoch kultúrach, v poznaní dvoch jazykov a v láske k dvom domovom.
Stredisko kultúry ich v istom momente ich životov náhodne spojilo. Predstavenie In Periculo Gens všetci skúšali zadarmo, po večeroch, po tom, ako sa vrátili unavení z práce. Každý pohyb trénovali takmer rok.
Cez víkend sa vrátili do svojho druhého domova – do Srbska. Predstavenia v Pivnici a Starej Pazove odohrali pred svojou rodinou, starými spolužiakmi, priateľmi a známymi. Pred všetkými tými, ktorých v istom momente nechali samých v jednom z ich domovov, aby si oni mohli vyskúšať, aké je to žiť v krajine, z ktorej svojimi koreňmi pochádzajú, ale nevyrástli v nej. Pre nikoho z nich to nebola len pracovná cesta. Bola plná nervozity z toho, ako predstavenia dopadnú, ale aj z hrdosti a radosti, že sa môžu vrátiť a predviesť na javisku slovenských divadiel pohybové umenie, na ktorom tak dlho a tvrdo dreli. Uplynulý víkend bol plný krátkych, ale úprimných stretnutí po rokoch,l. Bol tiež plný spomienok – napríklad na mosty v Novom Sade, ktoré boli počas občianskej vojny v Juhoslávii zbombardované. Každý z nich sa začiatkom pracovného týždňa vrátil vyčerpaný, avšak s úžasným pocitom zmysluplnosti a radosti, ktorú kultúra prináša.
Kultúra totiž ani zďaleka nie je len o tom, čo vidíte a počujete na javiskách, pódiách či v kinách. Je o ľuďoch a ich príbehoch stojacich v pozadí všetkej tej driny, ktorá je výsledným produktom ich práce. A nie, kultúra nie je len slovenská. Je taká, akí sme aj my všetci – je rôznorodá a práve to je na nej najkrajšie.
Za to, že sme túto cestu mohli absolvovať a že sa tu dnes s vami môžeme podeliť o tieto, možno až príliš úprimné riadky, sa chceme veľmi pekne poďakovať predvšetkým našej mestskej časti – Bratislava – Nové Mesto, Kultúra a šport v Novom Meste a Cestovná kancelária DAKA. Bez ich podpory by sme do Srbska nikdy vycestovať nemohli. Rovnako tak sa chceme poďakovať fantastickému autorovi hudby, skvelému človeku a na našom výlete aj zvukárovi – Peter Bažík, ktorý obetoval volný víkend a bez akéhokoľvek nároku na honorár s nami cestoval, staval scénu, zvučil a vytváral dobrú náladu. Rovnako tak sa chceme poďakovať aj úžasnému vodičovi CK DAKA Martin Noskovič, ktorý do kolektívu zapadol lepšie, než sme si kedy mohli želať. 🙂
Veríme, že s In Periculo Gens to ani náhodou nebola posledná takáto cesta. Už teraz sa s predstavením chystáme na ďalšie veľké pódiá v zahraničí. 🙂 Držte nám palce!
Autor správy, foto a správu publikoval Stredisko kultúry BA Nové Mesto on Facebook Zdroj Read More
Napíšte nám v prípade preklepu alebo chyby v článku. Ďakujeme
