POTREBUJEME ÚPRIMNÉ DISKUSIE O TOM, ČO ĽUDÍ TRÁPI
Môjmu srdcu veľmi blízka organizácia PDCS oslavuje 3⃣0⃣ rokov. Ďakujem, že ma pri tejto príležitosti oslovili na rozhovor.
Prečo ma zlákalo právo? Ako som sa dostala z občianskeho sektora do štátnych inštitúcií a v čom vidím medzi nimi najväčší rozdiel? Prečo som sa rozhodla ísť do politiky a či to neľutujem? Aký je najväčší rozdiel medzi prácou súkromnej advokátky, občianskej aktivistky a štátnej úradníčky? A čo robiť s tým, aby slovné spojenie „ľudské práva“ nebolo vnímané ako nadávka? To všetko a oveľa viac v mojom rozhovore s mne blízkym človekom Zuza Fialová, v ktorom sme pospomínali aj ďalších pre mňa významných ľudí: Šarlota Pufflerová, Dušan Ondrušek, Zuzana Dlugošová, Ján Hrubala, Eva Kováčechová, Milan Zacharovský, Ivan Rapoš,…
Želám PDCS ešte veľa rokov ďalšej úspešnej činnosti. Aby naďalej títo úžasní ľudia z PDCS prinášali radosť z dialógu, poznávania a zmeny. Je mi veľmi sympatický a blízky ich prístup, že nepotrebujú stáť na tribúnach, ale v tichosti pomáhajú ľuďom s rôznymi názormi diskutovať a počúvať sa navzájom. Treba sa veľa rozprávať a chcieť sa rozprávať. To je dnes veľmi dôležité a cítim to aj pre seba ako obrovskú výzvu – aby som chodila za ľuďmi a vysvetľovala, čo robím a prečo to robím.
30 rokov PDCS: Rozhovor s Máriou Kolíkovou o jej ceste k právu, o vzdelávaní k dialógu a o spomienkach nielen na PDCS, ale aj na iné organizácie, s ktorými spolupracovala. O tom, ako je dôležité rozprávať sa a nielen presadzovať nejaké riešenia a tiež o tom, čo ju naučili bolestn… Autor správy, foto a správu publikoval Mária Kolíková on Facebook Zdroj Read More
