Sv. Jozef de Anchieta SJ, kňaz

José de Anchieta Llarena sa narodil 19. marca 1534 v San Cristóbal de La Laguna na Tenerife na Kanárskych ostrovoch v dobre situovanej rodine. Jeho otec Juan López de Anchieta bol statkár z Urrestilly v Baskicku, ktorý utiekol na Tenerife po tom, čo sa zúčastnil na neúspešnom povstaní proti kráľovi Karolovi V. Jeho matka Mencia Díaz de Clavijo y Llarena, potomok dobyvateľov Tenerife, pochádzala zo židovskej rodiny a bola spriaznená s rodinou Ignáca Loyolu.

Anchieta odišiel študovať do Portugalska, keď mal 14 rokov, na Kráľovskú vysokú školu umenia v Coimbre. Bol silne nábožensky založený a v roku 1551 sa usiloval o prijatie do jezuitského kolégia univerzity v Coimbre ako novic. Počas štúdia mladý Anchieta dosť ochorel na poruchu chrbtice, ktorá ho trápila po celý život, ale bol považovaný za mimoriadne inteligentného študenta a nadaného básnika. Naučil sa písať v portugalčine a latinčine, ako aj vo svojom rodnom jazyku.

V roku 1553 Anchieta odcestoval do Brazílie ako misionár tretej skupiny jezuitov vyslaných do Nového sveta, pričom sprevádzal Duarteho da Costu, druhého generálneho guvernéra vymenovaného portugalskou korunou. Po nebezpečnej ceste a stroskotaní lode dorazil Anchieta so svojou malou skupinou v roku 1534 do São Vicente, prvej dediny založenej v Brazílii. Tam sa prvýkrát stretol s indiánmi Tapuia, ktorí žili v tomto regióne.

V tom istom roku bol Anchieta spolu s ďalšími 12 jezuitmi poslaný na náhornú plošinu v Serra do Mar a založil tam malú misijnú stanicu. Tu Anchieta spolu so svojimi jezuitskými kolegami začal s prácou zameranou na obrátenie, krst, katechézu a vzdelávanie, ktorou boli jezuiti dobre známi. Anchieta učil Indiánov latinčinu a začal sa učiť ich jazyk, staré tupi, a zostavovať slovník a gramatiku, čo bolo zvykom jezuitských misií vždy, keď sa dostali do kontaktu s miestnym obyvateľstvom. Jezuitské kolégium São Paulo of Piratininga, ako sa nazývalo, sa čoskoro začalo rozširovať a prosperovať.

Medzitým sa kvôli vraždeniu a plieneniu dedín portugalskými kolonizátormi miestne kmene v dnešnom Sao Paule, Rio de Janeiro a Espirito Santo spojili do konfederácie proti nim a podporili francúzskych kolonizátorov. Anchieta, ktorý bol úplne proti správaniu Portugalcov, sa dôrazne postavil proti generálnemu guvernérovi Duartemu a inicioval mierové rokovania s ľudom Tamao, počas ktorých bola rozhodujúca jeho znalosť jazyka Tupi.

Po mnohých incidentoch, počas ktorých Anchieta a jeho kolega Manuel da Nobrega boli takmer zabití domorodcami, si nakoniec získal ich dôveru a bol uzavretý mier.

Mier sa však narušil, keď sa rozhodlo o trvalom vyhnaní francúzskych kolonizátorov. Anchieta bol v portugalských jednotkách, pôsobil ako chirurg a tlmočník a zúčastnil sa na záverečnej víťaznej bitke proti Francúzom v roku 1567.

Po nastolení mieru bolo v Riu de Janeiro založené jezuitské kolégium pod vedením da Nóbrega a Anchieta bol pozvaný, aby sa k nemu pripojil a po jeho smrti v roku 1570 ho nahradil.

Napriek svojmu chatrnému zdraviu a ťažkostiam pri cestovaní pešo a loďou Anchieta nasledujúcich 10 rokov veľa cestoval medzi Riom de Janeiro, Bahiou, Espírito Santo a São Paulom a upevňoval rozširujúcu sa misijnú činnosť jezuitských misií. V roku 1577 štvrtý generálny predstavený jezuitov Everard Mercurian vymenoval Anchietu za provinciálneho predstaveného členov rádu v Brazílii.

Anchieta v roku 1591 požiadal o uvoľnenie zo svojich povinností, keďže sa mu zhoršilo zdravie. Zomrel vo svojej adoptívnej krajine 9. júna 1597 v Reritibe (Espírito Santo), oplakávaný viac ako 3 000 domorodcami, ktorí si tak veľmi vážili všetko, čo pre nich urobil po duchovnej stránke, ako aj pri podpore ich ľudskej dôstojnosti.

José de Anchieta bol počas svojho života a po ňom považovaný za človeka s takmer nadprirodzenými schopnosťami. Vzniklo okolo neho mnoho legiend, napríklad keď údajne kázal a upokojil útočiaceho jaguára. Dodnes sa traduje, že modlitba k Anchietovi chráni pred útokmi zvierat.

José de Anchieta je oslavovaný ako zakladateľ brazílskej literatúry a spolu s da Nóbregom ako apoštol Brazílie. Jeho meno dostali dve mestá: Anchieta v štáte Espírito Santo (predtým sa volalo Reritiba, miesto jeho smrti) a Anchieta v štáte Santa Catarina, ako aj mnohé ďalšie miesta, cesty, inštitúcie, nemocnice a školy.

V súlade s jezuitskou tradíciou Anchieta udržiaval neustály kontakt so svojimi predstavenými v Európe, komunikoval najmä prostredníctvom listov, písal výborne po španielsky, portugalsky, latinsky a tupi. Písal aj teológiu, náboženské poučenia, dramatickú poéziu a prvé publikované dielo o starom jazyku tupi.

Bol autorom hudby a dramatikom, ktorý prostredníctvom hudby a divadla učil miestnych obyvateľov kresťanstvu. Napísal slávnu báseň Panne Márii, ktorú údajne písal každé ráno na mokrom piesku pláže v Iperoigu a ukladal si ju do pamäti, až kým ju oveľa neskôr nemohol prepísať na papier vo viac ako 4 900 veršoch. Z tohto dôvodu je Anchieta patrónom literatúry a hudby v Brazílii. Bol tiež nadšeným prírodovedcom, ktorý opísal niekoľko doteraz neznámych rastlín a živočíchov, a bol vynikajúcim chirurgom a lekárom.

Jeho prehľadné a podrobné správy nám dnes pomáhajú pochopiť životný štýl, vedomosti a zvyky domorodcov a Európanov v jeho dobe, ako aj zázraky brazílskej divokej prírody a geografie.

V roku 1980 ho blahorečil pápež Ján Pavol II a 3 apríla 2014 ho kanonizoval pápež František.

Autor správy, foto a správu publikoval JEZUITI.sk on Facebook Zdroj Read More
Napíšte nám v prípade preklepu alebo chyby v článku. Ďakujeme